India – prichod

Po dlhej dobe (4 mesiace) na Slovensku som odisiel cestovat. Tentoraz zacinam Indiou a Nepalom. Ako to u mna byva zvykom, nechal som si vsetko na poslednu chvilu, takze som sa ani nestihol so vsetkymi rozlucit a ospravedlnujem sa za to. Na tomto blogu budem pisat moje a verim, ze aj nase zazitky z ciest, kedze nebudem cestovat sam.
Do Indie som letel z Viedne do Delhi cez Amman. Cesta bola v poriadku, az na to, ze to trochu dlho trvalo. V Delhi som pristal o 4.15 rano, takze som bol pekne dolamany z cesty. Na letisku som ostal v soku, lebo sme isli po letiskovej hale, ktora bola dlha asi 2km, na com by nebolo nic zvlastne, keby tam nebol vsade koberec. Priznam sa, nikde som nevidel budovu 2km dlhu a 10m siroku a vylozenu kobercom 🙂 – proste Incredible India. Colnica a pasove prebehlo bez problemov. Na letisku som sa drzal rad od Sasa, ktory ma uz spolu s Branom cakali v hoteli. Samozrejme s taxikarmi zjednavacky. V taxiku som isiel s jednym mladym Indom z Dubaja, ktory sa prisiel pozriet do Indie na 3 dni.

Do hotela som prisiel asi o 6.00 rano a volal som Sasovi, nech pride dole, ale ako to chodi, indicka sim karta mu expirovala a na recepcii sa mu nevedeli dovolat, ani dobuchat, ze nie je na izbe. Pozrel som si hotelovu knihu a videl som, ze je este zapisany v hoteli, tak som si nechal veci na recepcii a isiel sa pozriet po okoli. Hned som aj nasiel Sasa na ulici, ze si bol dat caj, tak som sa rovno na ulici naranajkoval a sledoval som zobudzajuce sa Delhi. Vratili sme sa do hotela a ja som si unaveny z cestovania pospal. Okolo obeda som sa zobudil a zvital sa s Branom. Spolu sme sa vybrali pozriet si mesto a naobedovat sa. V Delhi bolo prijemnych 30 stupnov. Najedli sme sa v jednej juhoindickej restauracii, kde mali vynikajuce jedla. V restauracii bolo zaujimave, ze tam bolo asi 10 hosti, ale zamestnancov asi 15 – a to len tych, co sme videli. Bohvie kolko ich bolo v kuchyni. Jeden len otvaral dvere, dalsi len zametal podlahu na prizemi, dalsi na poschodi a podobne; proste India. Po obede sme sa presli po meste, vsade bolo plno policajtov a vojakov s automatickymi zbranami. Na rohoch ulic boli urobene strelecke hniezda z vriec z piesku. Chceli sme si urobit fotku s vojakmi, co mali samopaly. Jedni sa nechceli fotit, ale asi 50 m dalej sme sa opytali dalsich a ti sa fotili s radostou, este si zacali vytahovat aj svoje fotaky a zavolali dalsich. Tak sme sa museli fotit so vsetkymi (museli sme, ved mali samopaly a odstrelovacky s ostrymi nabojmi :)). Pri navrate do hotela sme trochu zabludili a vbehli sme do nie najlepsej stvrte. Priznam sa, nebolo mi vsetko jedno, to bola prava India. Podvecer sme isli na autobus, ktory nas viezol do statu Himatchal Pradesh, cesta cca 550 km (12 hodin v autobuse).