Cesta z Delhi do Bhutasanu bola drsna. Mali sme autobus Volvo, ale cesta bola strasna, same jamy a cestovanie s Indami nie je ziadna vyhra, ale nestazujem sa, respektujem krajnu a ludi. V Bhutasane sme rano ospali vyskocili z autobusu, hned nas taxikari zacali otravovat, tak som im jasne povedal, ze nie a jeden vysvetloval, ze hlada iba pracu. Kedze sme mali Sasa skuseneho miestnych pomerov za minutu sme boli na autobusovej stanici. Hned nam isiel autobus, takze sme nastupili a uz sme mierili do Manikaranu miestnym busom, co je asi najjednoduchsi bus. Cesty boli velmi uzke, pre 1 auto, vela krat sme sa museli vyhybat protiiducim autam, cuvat naspat a podobne.
Pri cestovani bolo vidiet etnicke rozdiely medzi ludmi, ktori nastupovali a vystupovali. Po 2 hodinach cesty sme dorazili do Manikaranu. Z autobusu bolo vidiet ako termalna voda vteka do horskej rieky a vytvara velku paru. Vraj su tu najteplejsie kupele. Manikaran je asi 1500 m.n.m., co znamenalo, ze rano tu bolo vcelku chladno, ale ked vyslo slnko bolo velmi prijemne, na kratke tricko. Ubytovali sme sa v hoteli a kupil som si sim kartu, aby som bol v spojeni so svetom. Pri prichode sme sa stretli s Bloodym (Slovak, co tu zije), dali sme si caj a pokecali. Potom sme isli na mensiu prechadzku (1hod) do vedlajsej dediny Kasol na obed, ze tam dobre varia. Cestou bolo vidiet nadhernu sceneriu Himalajii, sneh na vrcholoch, pekne ihlicnate lesy a rieku, ktorej zvuk je nezabudnutelny. Obloha bez oblacika a slnko prijemne hreje – proste nadhera. V Kasole sme isli do Evergreen restauracie, kde mali vynikajuce jedlo. Vseobecne indicke jedlo je super a nie je take stiplave ako thajske. Po obede prisla na nas unava a sli sme na hotel, kde som hned zaspal a ostatni spolu so mnou. Vecer som skocil do kupelu a potom sme isli na veceru s jednym ceskym parom. Jeden pekny den za nami a mozem ist spat. Zajtra nas caka presun do dediny Tosh.