Cesta Tosh – Kutla

Rano sme sa zobudili, nalozili si ruksaky a isli sme cez dedinu, kde sme dokupili potraviny. Po prejdeni 500 metrov sme zistili, ze to nebude take jednoduche. Kazdy ma asi 20 kg na sebe a v 2500 metrovej vyske nevladzeme dychat. Brano si berie nosica a ja to chcem skusit sam vyniest, kedze to beriem ako trening na Nepal. Blogujem cez net a momentalne tu ide edge, verim, ze aj hore u Sasa bude signal, aj ked budeme bez elektriny. Takze tazka skuska na telo je pred nami.
Do Kutly sme dorazili, ja som bol uplne vycerpany, Brano mi zobral maly ruksak, cize som mal asi 17 kg na pleciach. Cestou sme mali asi 5 zastaviek, co bolo fajn. Ked sme dorazili hore, tak sme sa tam zisli asi 15ti. Cestou vacsina pofajcievala charas a ja som bol rad ze mozem dychat, lebo v tychto vyskach sa naozaj tazko zvyka na riedky vzduch. Cestou ma trochu opalilo, lebo slnko je fakt ostre.
Saso tu ma nadhernu chatu s vyhladom dole do doliny a oproti su zasnezene konciare 5000coviek, vedla huci potok, okolo domu sa pasu kravy, ovce, kozy a kone a je tu zopar psov – proste idylka. Byvanie je sice zakladne, po vodu treba chodit do potoka, elektrina nie je a pre drevo sa musi chodit do lesa. Takze clovek si tu musi zmenit trochu myslenie, co a ako bude robit. Vecer sme si posadali ku piecke, uvarili kavu a caj a pri svieckach sme sa rozpravali. Mesiac nadherne svietil a prekvapivo nebola zima – no ako som spominal idylka.