Rano sme sa prebudili a dali si ranajky. Ja s Branom sme sa necitili najlepsie, Brano bol trochu prechladnuty a ja som sa citil dost slabo, ani neviem z coho. V noci som vyskusal novy spacak a zistil som, ze hreje az privelmi, tak som musel vlozku z neho vyhodit a iba sa nim prikryt. Rano o 8.30 bola pred nami 25 km cesta (s Branom sme si povedali, ze taku dialku sme este nikdy nepresli peso :)). Cestou sme stretavali deti, ktore stale oslavovali festival a spievali nam a my sme im za to museli davat peniaze, inak by nas nepustili. Miestami to bolo otravne, ale presli sme to bez ujmy, aj ked sme postupne minuli vsetky drobne. Na obed sme sa zastavili tesne za polovicou cesty v Bahundande v restauraci na vrchu dediny s nadhernym vyhladom na okolite ryzove polia. Celou cestou som si vsimal, ako sme stale v tropickom pasme, aj ked sme vyrazili z 890 m.n.m. a skoncili v 1130 m.n.m. Popri chodniku rastli bananovniky, pomarancovniky a rozne exoticke stromy, ktore som videl v Malajzii, bolo pocut bzukot cikad a piskot vtakov, proste clovek by nepovedal, ze pod osemtisicovkami bude tak teplo. Domaci vravia, ze tu v 1100 m.n.m. nemaju nikdy sneh. Vecer sme sa konecne osprchovali; bolo prekvapujuce, ze mali teplu vodu. Sprcha dobre padla. Objednali sme si veceru … a pekny den za nami.