Lumbini – odchod z Nepalu

Do Lumbini som prisiel neskoro vecer, asi o 8.00. Ulice boli velmi tmave, bolo tu iba zopar guesthousov a jedna restauracia.   Ubytoval som sa hned a isiel sa najest, kedze uz vsetko zatvarali. Vecer o 9 bolo vsade ticho, pozamykane obchody a hotely. Rano som sa vybral pozriet sa po okoli a zistil som, ze tu toho nie je moc, az na to podstane – je to jedno z najdolezitejsich putnickych miest na svete popri Jeruzaleme a Mekke, narodil sa tu Budha, chodia sem turisti zvacsa z budhistickych krajin Azie a zopar bielych ako napriklad ja. V osemdesiatych rokoch minuleho storocia tu nepalska vlada vyhradila plochu vedla miesta, kde sa narodil Budha na vystavbu budhistickych chramov.
Skoro kazda krajina tu ma svoj chram. Zatial je ale okolie vo vystavbe, pretoze je to megalomansky projekt, kde stavaju resp. renovuju bazen dlhy asi 4 km a buduju cezen male mostiky. Kedze Nepal je viac skorumpovana krajna ako Slovensko, tak vystavba tu trva dlhsie (ale nie je taka draha). Takze za asi 30 rokov uz postavili vsetky krajiny svoje chramy, len to okolie sa nejako nedari dostavat (preco asi). Lumbini je umiestnene v prirode, su tu same umele nadrze, vysoke okrasne travy a stromy a zial vsade nieco rozostavane. Chramy jednotlivych statov su oplotene a je vidiet obrovsky rozdiel, kto sa ako stara o svoj chram. Tolko v skratke o Lumbini. Zostal som tu 2 dni a podla mna je to dost, za 4 hodiny sa to tu da pobehat na bicykli, ktory sa tu da pozicat.
Z Lumbini som odisiel do Indie – najskor do Gorakphuru a potom do Varanasi.
Ked mam nejak zhrnut pocity z Nepalu, je to velmi pekna krajna az na zopar detailov (pre beznych Europanov asi spinava), je to krajina susediaca s Indiou, takze vela veci je prebratych z indickej kultury a zvykov. Urcite su tu ludia milsi ako v Indii a jedlo tu nie je take pikantne. Citil som sa tu bezpecne a nikdy mi nic nehrozilo, aj ked som chodil po nocnych uliciach. Cestoval som lokalnou dopravou, nie turistickymi busmi a vzdy som dorazil tam, kam som chcel, stacilo sa opytat. Nepal mi dal velmi vela, hlavne vela ponauceni do zivota, uz si to len zapamatat. Asi najveselejsi zazitok bol, ked som cestoval na streche autobusu a zrazu autobus zastavil. Vyberac listkov nam ukazal, ze mame ist zo strechy dole, lebo pred nami su policajti. Pozrel som a 10-15 metrov pred nami v strede stali dopravni policajti, dohliadali na poriadok a zastavovali auta. Zisli sme dole, natlacili sa do busu a isli dalej, policajti nas predsa nemohli zastavit, ked sme predpisy neporusili, lebo ked sme prechadzali vedla nich, nikto nebol na streche. Aj to je Azia.