Bodgaya je putnicke miesto pre budhistov, kde bol osvieteny pod stromom Budha. Chodi sem vela turistov z budhistickych krajin. Je tu viacero klastorov, pricom kazda krajna ma svoj a je tu nadherna velka socha Budhu. Prvy den sme viac menej boli na izbe a vecer sme sa isli najest. Zistili sme, ze tu je velmi vela komarov. Po veceri som sa citil nejaky slaby, trochu ma bolelo hrdlo, tak som myslel, ze to bude asi a ze to prejde.V noci som sa zobudil na ohromnu zimnicu, triaslo ma, musel som zobudit Brana, aby ma prikryl s jeho teplym spacakom (kedze ja som svoj uz poslal na Slovensko). Dal som si paralen a spal som dalej. Teda snazil som sa spat dalej. Bolelo ma cele telo, kazdy pohyb bol bolestivy a hlavu mi islo odtrhnut, oci ma neuveritelne boleli a do toho ta strasna zimnica. Hned ako sme rano vstali, isli sme k doktorovi. Poslali nas k miestnym doktorom, ale nikto nebol v ordinacii alebo nas posielali prec. Jedina moznost, ktora ostavala, bolo ist do mesta Gaya asi 20 minut autoriksou. Citil som sa velmi slaby, nedokazal som ani udrzat hlavu vzpriamenu a do toho bolest hlavy a oci – proste kombinacia toho najhorsieho a do toho este problemy s travenim. Nikomu to neprajem. Do nemocnice sme prisli okolo 9 rano. Samozrejme bola plna ludi, ked nas uvideli na recepcii, zaregistrovali ma, zaplatili sme vstupny poplatok a cakali na doktora. Za 20 minut nas zavolali, ze mame ist k doktorovi. Potesilo ma, ze nemusime cakat v rade. Ked sme cakali v ordinacii, sedeli tam este dvaja Indovia a dvaja asistenti doktora. Bolo mi tak zle, ze som si musel lahnut na lehatko. Ked prisiel doktor a uvidel ma a povedal som mu, ake mam problemy, tak skonstatoval, ze mam lahku malariu (co ma potesilo, lebo s Branom sme si mysleli, ze to je horucka Dengue). Doktor bol velmi mily, hovoril anglicky s tvrdym indickym prizvukom, ale podstatne bolo, ze to bol dobry clovek. Porozpravali sme sa s nim o Europe, o politike vo svete, o Slovensku a bolo vidiet, ze je rad, ze sa s nami moze rozpravat. Personal nemocnice si nas chodil obzerat ako atrakciu. Ku koncu doktor povedal, ze od nas nechce ziadne peniaze, tak nam ich vratil a zobral si asi 50 rupii (co je asi 80 centov) za antimalarika a dalsie dva lieky. Povedal som mu, ze pri problemoch s travenim v Izraeli mi pomohla Coca Cola a spytal som sa ho, ci nou mozem zapit lieky. Tak zazvonil na zvoncek, ihned prisiel jeden clovek z personalu a poslal ho kupit colu. Za 5 minut bola cola na stole a doktor trval na tom, aby som zjedol tabletky. Tak som ich zapil, este sme sa potom spolu rozpravali a povedal nam, ze mame este pockat. Bolo nam blbe zaberat ordinaciu, ked vonku cakalo asi 20 ludi, ale v Indii cas nehra rolu. Chceli sme zaplatit za colu, ale nechceli od nas peniaze, ze to je v poriadku. Ked sme vysli na ulicu, jeden z personalu isiel zohnat autoriksu. Nasadli sme a isli do Bodhgaye. Po uziti liekov bolesti hlavy ustupili. Takze som lezal a potil sa. Doktor nam dal jeho telefonne cislo s tym, ze mu mame zavolat vecer o siedmej, ako sa citim. V noci som mal zaludocne problemy, takze som toho moc nenaspal, preto som bol rano rozhodnuty ist opat za doktorom. Mali sme uz kupene listky na vlak na 23.00, tak sme sa odcheckovali z hotela a isli sme do Gaye, kde sme pri stanici nasli hotel, zlozili sme si v nom veci a isli k doktorovi. Doktor nas zase vrelo prijal. Povedal som, ake mam problemy, dal mi lieky a povedal, ze do dvoch dni to prejde. Bolo velmi prijemne sa s nim porozpravat. V jeho ordinacii bolo vidiet, ako v Indii funguje kastovy system. Pri stole mal 3 gombiky, ktorymi si volal svoj personal, ked nieco potreboval. Nahodou sme sa ho opytali, ci nevie, ako to funguje s nasim listkom, ked sme boli na waiting liste (co znamena, ze vies, kedy, kam a s ktorym vlakom ides, len nevies, kde mas miesto a to sme potrebovali zistit). Pozrel na listok, zazvonil na zvoncek a hned prisiel clovek, ktoremu to dal vybavit. Za 5 minut sme mali napisane cislo vagonu a cisla miest. Popritom zazvonil na dalsi zvoncek a priniesli mu mapu sveta. Vytiahol lupu a pozeral na mape, kde je Slovensko. Porozpravali sme mu nas plan cesty, on si zapisoval nazvy leteckych spolocnosti, ktore sme mu radili a podobne. Od doktora sme isli do hotela a tam sme ostali nakolko v Gaya nebolo najprijemnejsie. Vecer o 22.00 sme sa vybrali na stanicu, kde to bolo dost drsne. Vsade po zemi lezali ludia, spina najvacsia, prach, zapach z vykalov, plno komarov a vsetci na nas pozerali, ako na mimozemstanov. Nikto sa neusmieval, iba zizali. Po nasich cestovatelskych skusenostiach sme si s Branom povedali, ze uz mame Indie plne zuby a tesime sa do Thajska. Vecer som sa uz citil lepsie, nemal som uz horucku, ani bolesti hlavy a svalov, aj zaludocne problemy pominuli. Akokolvek bolo, musim povedat „velke vdaka“ Branovi za to, ze sa o mna postaral a ze to so mnou vsetko obehal a pomohol mi v tom najhorsom.Toto su situacie, ked clovek zisti, akeho ma dobreho kamarata.
Teraz uz som ok.