Nocna cesta do Kalkaty prebehla hladko, samozrejme sme meskali, ale to je v Indii normalne. Na stanici sme videli, ze sme prisli do civilizovaneho mesta – normalne obchody a fast foody. Na stanici sme si hned kupili listok na lod, ktora nas po rieke zobrala na Baba ghat, odkial sme isli taxikom na Saader street.
V meste nebehali ziadne autorikse, ani bicyklove rikse, ale plno zltych taxikov. Cesty su dost siroke a su na nich dokonca aj semafory, takze normalna civilizacia. Je tu aj zopar vyskovych budov a starsich renesancnych budov, je vidno, ze to bolo v minulosti hlavne mesto. Na Indiu je tu dost vcelku peknych parkov. Pri rieke sme videli podobne ako vo Varanasi ghaty, kde sa ludia chodia kupat a dusevne ocistit. Na uliciach neboli ziadne byky, ani kravy, len sem-tam nejaky psi, to znamena, ze chodniky neboli zasrane od velkych kravskych hovien, do ktorych vsetci aj tak skakali. Na Saader street sme hladali hotel, ale skoro vsetko bolo plne. Ja som sa stale necitil dobre, mal som stale malariu, aj ked to uz bolo lepsie, bol som bez horucky, ale stale som sa citil slabo. Takze mne to bolo jedno, nechal som to na Brana, nech nieco zozenie. Ja som si sadol na ulici s riksakmi a cakal na neho. Brano isiel s jednym miestnym, ktory hovoril, ze ma hotel za 300 rupii. Samozrejme, ked prisiel do hotela, tak cena bola 800 az 1200 rupii, takze to nezobral. Prisiel naspat aj s nim a chlapik povedal, ze nam ukaze iny hotel. Podakovali sme sa a povedali, ze nie, ale to v Indii oni nepochopia tak, ze ti maju dat pokoj. Takze sa nas drzal a ja unaveny s ruksakmi na chrbte som mu dorazne a hlasno povedal, aby nas nenasledoval a aby sa od nas drzal stranou. Ked to uvideli miestni, zacali na neho kricat, aby nam dal pokoj a zacali ho vyhanat z ulice.
Niekto z domacich povedal lamanou anglictinou, ze to je zly clovek. Po par stovkach metrov sa zase podobny priplietol, ze nam chce „pomoct“. Hned som mu povedal, nech ide prec, nech sa k nam ani nepriblizuje. Porozumel a sam radsej odisiel. Ked chcete mat v Indii pokoj od tych otravnych dohadzovacov a podvodnikov, netreba im hovorit „nie, dakujem“, ale „chod prec“ alebo „drz sa stranou“, to zatial nakoniec vzdy zabralo.
Nasli sme nejaky hotel za 300 rupii, ale uroven hotelov v Kalkate je dost nizka na to, ako to mesto vyzera. Ubytovali sme sa v pravom backpackerskom hosteli. Citil som sa slaby, tak sme sa isli na obed, aby som sa konecne najedol. Po obede sme odpocivali na izbe a vegetili. Druhy den v Kalkate sme sa vybrali trochu prejst a pozriet Victoria memorial. Cestou sme si uvedomovali take veci, ako ze po 2 mesiacoch ideme po prechode a dokonca aj so semaforom a este k tomu vsetky auta stali na cervenu, takze nikto nas neohrozoval. Dokonca chodniky boli vydlazdene zamkovou dlazbou a policajti davali pozor na premavku. Pekne vysadene parky a ulice vcelku ciste, takze sme mali pocit, ze sme v nejakom juhoeuropskom meste, s tym ze tu jazdi 40 000 retro taxikov (stale sa vyrabaju, ale vyzeraju ako z 50tych rokov). Vecer sme sa boli pozriet na blizsky New Market, na ktorom sme videli predavat vsetko mozne – potraviny, maso, oblecenie, drobnosti a zbytocnosti. Vsetko bolo pekne nasvietene, nebolo to tak zaprasene ako v ostatnych castiach Indie a niektori tam mali dokonca aj klimatizovane stanky. Obchodnici boli trochu otravni, tak sme ich odbijali s tym, ze nemame peniaze. Pohotovo hned hovorili, ze to nevadi, ze staci plastic card :). Proste India. V poslednych dnoch sme toto spojenie uz hovorili casto s usmevom na veci, ktore sa tazsie chapali. Vecer som chcel predat moj second hand guidebook v obchode za 300 rupii (mna stal 500), ponukli mi zan 100 rupii, som sa im vysmial, ze oni to predavaju za 600 a mne chcu dat 100 (proste videli bieleho, tak ho chceli poriadne osklbat). Tak som ho nepredal a beriem ho do KL, tam ho predam lepsie. Vecer sme este posedeli na terase s ludmi z hotelu a rozpravali sa o cestovani a zazitkoch a vsetci resp. vacsina mieri tym istym smerom, teda do Thajska, zopar na ten isty ostrov ako my. Proste po Indii je Thajsko na relax najlepsie.
Posledny den rano som sa uz citil lepsie, sil trochu pribudlo, takze hned som si dal velke ranajky s cerstvym dzusom a skocil som na postu. Ako som sa vracal do hotela, na ceste ma jeden motorkar zrazil. Prechadzal som cez cestu, videl som ho, ale kedze nemal blinker, ze odbaca, tak som pokracoval a bral som to tak, ze ide rovno. Samozrejme v Indii je mozne vsetko, tak zacal trubit, ale ja som bol uz na ceste, takze mi chytil koleno svojim kolenom. Nastastie sa nic nestalo a nemal som stret so samotnou motorkou. Neunuval sa ani zastat, pokracoval dalej ….proste India. Povedal som si, ze posledny den v Indii a zrazi ma miesty pirat. Mal som velke stastie, z hora na mna davali velky pozor. V hoteli sme sa odcheckovali o 11 a isli sa este naobedovat a taxikom sme isli na letisko. Samozrejme cesta plna zazitkov, na krizovatkach dopravne zapchy, vsade plno taxikov. Zasa sme videli neuveritelne – odtahovu sluzbu na motorky. Tak, ako u nas odtahuju auta, tu odtahuju motorky. Funguje to asi tak, ze policajt ide na motorke a za nim ide odtahova sluzba. Policajt niekde zastavi, ukaze prstom a uz nakladaju motorku a idu prec. Pokuta je do 500 rupii, co je asi 9 euro. Paradoxom je, ze doteraz sme videli v Indii motorky parkovat vsade a vsetkymi smermi, proste bezohladne a tu v Kalkate maju dokonca odtahovu sluzbu. Kalkata je skratka europskejsia a cistejsia, tazko ju porovnavat so zbytkom Indie. Cestou bolo vidiet mnoho starych budov postavenych v renesancnom style (asi nieco podobne moze byt na Kube), ale velmi zanedbanych. Taktiez sme tu videli drahe hotely a restauracie pre velmi bohatych Indov a rozne znackove obchody. Proste India – luxusny obchod a hned vedla neho dom s plno odpadkami. Na letisku bola taka zima, ze som si musel obliect bundu, lebo klimatizacia na plne obratky znamena, ze to je dobre pre Indov. Proste India. Bezpecnostne kontroly su tu asi este horsie ako v Izraeli. Asi 7 krat som musel ukazovat pas a letenku, batozinu na zacheckovanie sme museli najprv nechat zoskenovat a az potom zacheckovat. Skenovanie osob prebieha asi tak, ze prejdete cez ramovy detektor ako u nas v Europe a aj ked to nic nesignalizuje, tak vas este scanuju rucnym scanerom a ked nic nezazvoni, tak vas pekne este poobchytkavaju, pritom stojite na vyvysenom schodiku ako trestanec s rozpazenymi rukami. Samozrejme to je rozdelene na muzsku a zensku radu. Proste India :). Kazda batozina, kamera prevesena cez krk, kabelka cez rameno, vsetko, co ide do lietadla, musi byt oznacene paskou, ze to preslo cez scaner. Toto vam este 2x skontroluju pred vstupom do lietadla. Ale to, ze sikhovia (to je kasta s tymi turbanmi na hlavach) mozu ist do lietadla s nozom, lebo oni musia mat noz stale pri sebe (samozrejme iba vnutrozemske lety), je v pohode. Proste India. My musime vyhadzovat flasu s vodou a za check-inom si kupovat novu predrazenu o niekolko stoviek percent a hrozivo vyzerajuci chlapy s dlhymi bradami, ktorych by sa asi vacsina zien v Europe zlakla, mozu ist na palubu s nozom …. :). Konecne sme boli radi, ze to cele bezpecnostne divadlo mame za sebou a ze sedime v lietadle do KL, kde nas caka Baso a Sasa. Povedali sme si „Zbohom India“.