Port Barton – Tay Tay

Pri odchode z Port Bartonu sme sa rozhodovali, ci ist do Tay Tay alebo do El Nida, kde malo byt plno ludi a nemalo tam byt miesto na spanie. Tak sme sa rozhodli, ze pojdeme do Tay Tay. S Jeepneym sme sa vybrali do Roxas, kde sme cakali na bus do Tay Tay.

Samozrejme jeepney nas – asi 9 turistov – vylozil niekde pred mestom a povedal, ze tu mame cakat na bus, ktory nas vezme. Po hodine cakania a otazok s domacimi sme sa dozvedeli, ze bus tam nestoji a ze mame ist asi 800 metrov do mesta na stanicu a odtial ide bus. Takze sme zobrali tricykel a isli na stanicu, kde sme opat cakali na bus. Po 30 minutach prisiel klasicky bus bez okien, plny ludi a este mal aj defect, ale co uz, konductor urobil pre nas miesto, takze sme nemuseli ist klasicky na streche. Sedadla boli dost male a tvrde, ale lepsie ako na streche. Ako vymienali defekt na autobuse, ani sa netrapili detailami, ako vylozit cestujucich, zdvihli cely bus, vymenili koleso a polovica busu ani nevedela, co sa deje. Chlapi v tom mali prax, asi za 5 minut bolo koleso na autobuse vymene, co sa mi zdalo ako dobry vykon. Ja som si dal zatial zmrzlinu a pozeral, ako to vymienaju, lebo v buse bolo dost teplo. Cestou sa bus zastavil v pneuservise opravit defect, to samozrejme s plnym busom ludi, takze asi po 20 minutach lepenia duse sme mohli vyrazit do Tay Tay. Na Palawane su zvacsa autobusove stanice mimo miest, co znamena ze si musite zobrat tricykel do mesta, takze sme jeden zjednali a isli sme do mesta priamo do hotela. Nasli sme bungalov za 500php, co bolo vcelku fajn, sice jednoduchsi, ale cisty a s terasou s vyhladom na more a pevnost z cias spanielskej kolonizacie. Mesto Tay Tay sa mne osobne pacilo najviac. Bolo tu velmi malo turistov a domaci boli velmi mili, restauracie velmi lacne a obchody tiez. Jedina nevyhoda bola, ze tu nebola poriadna plaz na kupanie. Zistili sme, ze tu robia vylety lodou po okolitych ostrovoch, len sa nam to zdalo dost (2 x tolko ako ostatne miesta), tak sme sa skusili popytat miestnych rybarov, ale ti nas doviedli za miestnym podnikatelom, ktory nam to chcel predat este drahsie, takze sme sa isli priamo k zdroju do rybarskej osady, ktora bola hned vedla nas a vyzerala tak trochu ako ghetto. Domaci v hoteli nam poradil, ze za tou rybarskou osadou ma jednu plaz, ze sa tam mozeme okupat. Pocit pri prechode cez osadu bol zvlastny, zdalo sa akoby sme isli cez cigansku osadu u nas, domy na stracich nozkach, zbuchane z dreva, ale v podstate ziadny neporiadok, deti slusne zdravii anglicky aj ludia cisto obleceni a slusni, no pritom velmi chudobni.

Deti chodili po pitnu vodu, kupali sa same v mori, proste normalny zivot osady. Na plaz bolo trochu tazsie sa dostat cez scaly, miesta plne morskej travy a listov z paliem. Plaz bola sice pieskova, ale dost zanedbana a plna flias z mora. Prilahle pozemky uz maju skupene ludia a cakaju na nejaky developersky zaujem. Cestou naspat som uvidel v osade jedneho chlapa, ktory mal rozlozenu sachovnicu s kamienkami. Ked som sa na nu pozrel, hned sa opytal, ci hram damu, ja ze hej, tak sme si hned zahrali. Skoda, ze sme si nevysvetlili pravidla vopred ☺. Hralo sa s 3 radmi figurok (v nasom pripade kamienkov) a skakalo sa vpred aj vzad , to som zistil az na posledny ta, takze som prehral a potom sme dali sach a som mu ukazal, ako sa hra sach. Medzi tym som sa ho opytal, ci nam vie urobit vylet na ostrovy a on, ze jasne za 800php cela lod a ze nam vie urobit vylet za 500php na najvacsie jazero na ostrove. Takze sme sa dohodli na druhy den rano, ze ideme na vylet. Rano sme kupili za 50php este jednu rybu a nejaku ryzu a nasadli sme k nemu do mini vanu a sli sme na jazero. Cestou sme mali mensie technicke problemy s autom, ale to bolo v poriadku, vsetko sa zvladlo. V aute boli s nami este jeho vnukoviam a synovci, takze bolo veselsie. Auto sme museli nechat asi 15 minut pred cielom, lebo cesta bola zaplavena, takze sme sa prebrodili peso. Priroda tu bola nadherna, nedotknuta clovekom, stromy divoko rastuce, dzungla tmava, ze cez nu nebolo vidiet na jazero s divymi vtakmi. Pri brehu sme hned zalozili ohen a zacali nam piect rybu, co sme si kupili rano. Ja so Sasou sme si zobrali lod okolo jazera a zobrali sme aj decka z auta a isli sme. Bolo to nadherne jazero, kde nebolo vidiet zasahy cloveka, sem-tam sa objavila bambusova chatrc stojaca pri brehu. Proste nadhera. Po hodinovej jazde sme sa vratili a uz nas cakal obed, ryba s ryzou a sojova omacka so zeleninou. Ryba bola vynikajuca, ciste biele maso. Sasa povedala, ze lepsiu rybu v zivote nejedla. Potom sme si pozreli miestnych ako kupu buffalo vo vode a chytaju ryby. Po kratkej sieste sme sa vybrali naspat k autu, lebo Babu (rybar z Tay Tay) mi chcel ukazat este jeden ostrov, ktory ma na predaj. Ked sme prisli k mini vanu, tak Babu zistil, ze stratil kluce od auta, takze sa vybral najst kluce a my sme ho mali cakat pri aute. Po 20 minutach sa vratil aj s klucom, ze bol spadnuty pri ohni. Cesta k ostrovu bola dost zla, po nespevnenj ceste, ale dalo sa to prezit. K tomu ostrovu sme museli prejst peso cez mangrovniky. Chcel zan asi 10 000 eur, co je dobra cena, ale to miesto asi nebolo najlepsie. Potom nas zobral do hotela, kde sme sa dohodli, ze vecer sa zastavim u nich doma. Vecer sme sa dohodli, ze rano o 8 sa ideme pozriet na ostrov s lodkou. Zial rano sme sa zobudili a bolo zle pocasie, taj Sasa povedala, ze chce odist, takze sme nevedli kam, ale odisli sme – bud El Nido (ktore bude asi plne ludi) alebo Puerto Princesa. Ked nas tricykel doviezol na stanicu, bol tam bus do El Nida, tak sme sa vybrali tam.