Druhy den v Cat Ba sme si dali odpocinok, rano sme si pozreli hokej Can – SVK na internete (slabsia kvalita, ale dalo sa), naranajkovali sa a isli sa poprechadzat. Je to male mestecko v krasnej zatoke s peknym vyhladom na vysoke skaly trciace z mora, v meste sme stretli dvoch Francuzov, s ktorymi sme sa porozpravali vecer (teda viac Sasa porozpravala), bol to mily manzelsky par okolo 55 rokov …poradili nam ze kde boli a kde je pekne …potom sme sa vybrali pozriet na plavajuce mestecko, co bolo v zatoke, ze sa pozrieme z blizka. Ako nas videli, ze sa pozerame hned nam ponukli moznost, ze nas povozia na lodke, tak sme sa zviezli. Cestou sme videli, ako ziju v tom plavajucom mestecku, boli to zvacsa rybari, niektori si opravovali siete, niektori spali a ini sa zase spolu zabavali na jednej lodi, bolo to vcelku fascinujuce pozerat na to, ako ziju bez elektriky a tecucej vody. Ako obchod tam sluzila jedna lod ….na jednej lodi mali dokonca aj televizor s antenou (asi na baterky)….neviem preco, ale mal som pocit, ze ti ludia su spokojni aj v tej chudobe…teta, co nas zobrala do clnku, mala asi 65 rokov, nevedela nic anglicky, ale rec tela fungovala. Chcela 50 000 VND (asi 2 eura). Na brehu bolo mozne vidiet, ako si opravuju svoje pletene lode s asfaltom …proste chudoba, ale pohoda … cestou spat sme si sadli na lavicke na mole a prisiel taky maly chlapec a nieco hovoril po vietnamsky, sme sa ho pytali, ci chce banany, ktore sme si kupili na trhu, ale nerozumel. Za chvilu prisiel druhy a po anglicky si pytal banan, tak sme sa s nim podelili, bolo vidiet, ze sa delil s ostatnymi kamaratmi o ten banan …za chvilu pribehol, ze chce aj vodu, co sme mali aj zo sebou ……
Po prichode do hotela sme sadli na terasu a vychutnavali si pohlad na peknu zatoku ……
V Cat Ba sme zistili, ze tu funguje regulacia cien …vsetky restauracie maju rovnake ceny a maju vsetky tie iste jedla …nezalezi na urovni restauracie, proste tvrdo riadene a clovek nic nezjedna, ani listky na lode, ani na autobus …vecer sme sa najedli a isli spat …