Z kludneho Sabangu sme sa vybrali do Port Bartonu. Najlacnejsie bolo ist jeepneym, tak sme rano vstali o 6, aby sme si stihli najst miesto v jeepneym, ktory odchadza o 7. Samozrejme jeepney nebol na nastupisti, ale este v pristave, nakladal ryby na strechu, ktore viezol do mesta. Sasa chcela ist najst nejake miesto na sedenie, ja som jej povedal, ze nech nestresuje a pocka tu na zastavke a tu nastupime. Ked sa jeepney pohol z pristavu, zacal trubit a v tom sa vsetci domaci rozbehli zo vsetkych stran a nakakovali na neho. Ked prisiel na zastavku, bol plny tovaru a ludia viseli aj po bokoch, takze som si myslel, ze nepojdeme, lebo bol plny. Ked to videl konduktor, vybehol na strechu a ulozil tovar uspornejsie, aby bolo miesto. Usadili sme sa na vrecia s uhlim, takze sme mali pohodlne sedenicko ☺ Po dvojhodinovej ceste sme boli na hlavnej ceste, kde sme cakali na minivan, ktory nas po 2,5 hod odviezol k Roxasu, kde sme cakali na jeepney do Port Bartonu. Pokial sme cakali na zastavke do Port Bartonu, tak nas samozrejeme tricyklisti skusali presvedcit, ze nas odvezu a za vybornu cenu. Ked prisiel jeepney, bol samozrejme plny, tak Sasa si zobrala posledne miesto na sedenie dole a ja som vyskocil hore na strechu. Cesta bola dost zla, nebola spevnena, takze sa prasilo, ale nam na streche to nevadillo. Vyhlad na krajinu bol nadherny, priroda nedotknuta, sem-tam bolo vidiet bambusove domceky. Po prichode do Port Bartonu sme zistili, ze vsetky hotely su obsadene a nasli sme iba jednu volnu izbu za 800PHP za noc hned na plazi. Neskor sme zistili, ze je cinsky novy rok a vsetci expati z Taiwanu, Ciny, Korei a zbytku Azie prisli na dovolenku na lacne Filipiny, takze Palawan bol trochu preplneny. Vecer sme videli na ulici skakat deti cez gumu, o kusok dalej pozerali na ulici televizor a zdravili nas, proste taky este neskazeny zivot, clovek sa tu musi citit lepsie. Elektrika tu bola od 16 -24 hod, takze po polnoci bola riadna tma. V Port Bartone bola pekna plaz, po ktorej som si rano obcas zabehol a vsimal si, ako sa ludia zobudzaju a zacinaju robit nieco okolo svojich lodi. Zaplatili sme si vylet na snorchlovanie a sli sme spolu s jednou nemeckou dvojicou, ktora potapala. Na prvom mieste, kde boli, bol dost velky prud vody, ale my sme toho videli viac ako oni dole pod vodou. Potom sme sli na Exotic island, kde sme si dali obed – ryba s ryzou – a ostatni isli potapat, takze sme so Sasou ostali na ostrove sami. Pozreli sme si koralovy utes pri brehu, lahli si do siete a cakali, kedy pridu po nas. Bol to super pocit byt na ostrove sami dvaja. Na treti den sme isli na trek na vodopady, boli to asi 2 hodiny chodze okolo ryzovych poli a cez dzunglu.
Cesta nebola nijako vyznacena, takze sme obcas zabocili na zly chodnik. V dzungli cakala jedna tehotna zena, aby nam ukazala cestu k vodopadu. Ako nas viedla, bolo vidiet rozne liany a paprade a ine exoticke stormy a dzungla bola miestami dost husta. Tak asi po 15 minutach nas doviedla k vodopadu, samozrejme ocakavala nejaku odmenu. Pri vodopade uz bola nemecka dvojica, s ktorou sme boli na lodi a s ktorou sme sa stretli uz po x ty krat. Tak sme sa porozpravali, ja som sa okupal vo vodopade (voda bola dost svieza) a po hodine oddychu sme sa vybrali naspat. Pri prichode do hotela nas uz ludia z hotelu pozyvali na nejaku party, ktora bola vecer na plazi. S internetom bol problem, pretoze tam bol len v 2 hoteloch a to iba satelitny, takze trapenie. Potraviny boli v obchodoch za vyssie ceny, kedze cesty boli zle. Takze Port Barton je v podstate zatial kludne miesto, kde sa da este odpocinut a odkial sa da urobit par peknych vyletov na nedaleke ostrovy.
Rano sme sa este stretli na stanici s Jimom a Ivkou a kazdy sme isli svojou cestou. Nas bus nevyzeral moc vabivo, horsie ako v Indii – drevene lavice, okna nikde a veci na streche bolo az az. Takze sme si rychlo uchytili dve miesta na sedenie. Bus mal vyrazat o 9.00, ale strecha este nebola nalozena, tak sme cakali, kym ju nalozia. Asi 10 cudzincov uz bolo v buse, takze to znamenalo, ze asi ina moznost, ako sa dostat do Sabangu okrem tour, nie je. Aspon som mal cas porozpravat sa s jednym Holandanom, ktory cestuje zo Sulawez, kam mierime my, takze nam dal rady, ako cestovat a kde zostat. O 10 sme vyrazili, bus bol nalozeny uplne. Cesta po asfaltke bola ok, vetranie cez neexistujuce okna. Na bocnych horskych cestach bolo citit tvrdost lavic (tak som zaspominal – zlata dobra India s calunenymi sedackami). Do Sabangu sme prisli po obede, okolo 13, ked sme vystupili, videli sme pekne more s rybarskymi lodkami a plaz na ktorej bolo 10 resortov od luxusnych po jednoduchsie. Ubytovali sme sa, najedli sa a trochu odpocinuli. Zobrali sme si dreveny bungalov za 400 peso, basic ale fajn. Elektrina tu je len od 18 do 22, potom tma. GSM siet bezi na solarnom zdroji a veternych vrtulach, takze to pekne vypadava, o internete mozeme snivat, ale ma to svoje caro, je to kusok sveta, kde to este nie je uplne skomercnene. Sluzby su tu trochu jednoduchsie, ale je tu nadherne. Veceru sme si dali u nas v resorte – vynikajuce fish and chips, cerstva stavnatucka ryba, take dobre fish and chips sme este nejedli. Vecer sme pozreli zapad slnka a pekny den bol za nami.
Ludia sa tu ukazali ako velmi ustretovi a ochotni pomoct, s anglictinou nemaju problemy, lebo Americania ich tu skolia az prilis. Ubytovali sme sa v hoteli, trochu bol problem s vyberom hotovosti a sli sa pozriet do Intramuros – stara cast mesta za hradbami, kde sme sa ocitli v inom svete. Budovy postavene v europskom style, stare kostoly, vsetko ciste, upravene, citili sme sa ako niekde v Europe. Ked sme odisli za hradby, zbadali sme nadherne golfove ihrisko, na ktorom sem-tam hral niekto golf. Za plotom ihriska spali alebo sedeli bezdomovci a pozerali na hracov golfu. Proste velke kontrasty. Isli sme sa najest do jedneho obchodneho centra, ktore bolo hned vedla nasho hotela, bolo dost preplnene ludmi a jedlom od vymyslu sveta. Obchody vsetkych svetovych znaciek, takze o chudobnych Filipinach nebolo reci. Vecer sa ulice nezdali najbezpecnejsie, tak sme sli spat, kedze sme boli dost unaveni. Rano sme sa zobudili skor a isli sme sa pozriet na cinsky cintorin. Je to vlastne cast mesta, isli sme tam metrom, co je asi najrychlejsie. Ked sme vystupil,i zistili sme, ze sme v nejakom manilskom gete, samozrejme hned taxikari zacali pokrikovat, ze nas vezmu k vstupu do cintorina, my sme mali mapu, tak sme sli po svojich. Prechadzali sme okolo zamrezovanych obchodov, za ktorymi stali predavaci a podavali tovar cez mreze za bieleho dna. Ludia na ulici nam automaticky ukazovali cestu, kadial ist. Vsade v Manile, ked sme vstupovali, tak vas vita, kontroluje security, takze sme sa opytali, ci mozeme ist a isli sme.
Cinsky cintorin v Manile je zaujimavy tym, ze sa tu nachadzaju rozne rodinne mauzolea a rodinne hrobky vo velkostiach rodiinych domov, kde maju postavenu truhlu a okolo stol, niektori tam maju aj klimatizaciu a ti bohatsi udajne maju vedla hrobu aj bazen. A za plotom sa nachadza geto zbuchane z drevenych dosiek a plechov – proste kontrasty najvacsie. Na cintorine nebolo vela ludi, tak sme sa citili ako v meste duchov, ulice s osvetlenim, cesty, chodniky, ale iba sem-tam niekto prisiel pozriet hrob pozostalych. Bolo tam aj mnoho zanedbanych hrobiek, ale aj tak to bolo fascinujuce. Ako sme vychadzali von, pri brane sme videli pohrebny sprievod ako z americkeho filmu, prva isla motorka s ozbrojenym securitakom, ktory nas pozdravil, za nim isiel nablyskany klasicky americky cadilac, ktory mal otvorenu zadnu cast a na nej ulozene kvetiny a vence, dalej za nim dalsi pohrebnicky cadilac s truhlou, za nimi islo asi 7 minivanov s rodinou zosnuleho, samozrejme security pouzivala sirenu, ked niekto vosiel do cesty. Proste pohreb ako nejakeho statnika. Jedina smola bola, ze sa na cintorine nesmelo fotit, takze moc foto sme tam nemohli urobit. Cestou do hotela sme sa isli pozriet na Manila bay, kde je vraj pekny vyhlad na more a vecer nadherny vyhlad na zapad slnka. O 12 sme sa odchekovali z hotela a sli sa este najest a potom na letisko metrom – to bolo najrychlejsie, kedze Manila na obed bola prepchata autami. Z metra sme sadli na jeepny (to je filipinsky taxi), ktory nas doviezol az na letisko. Na letisku sme museli absolvovat plno kontrol a zbytocnosti, ale to je ich system. Po jednom dni (alebo 2 dnoch a jednej noci, akoby povedali slovenske cestovky) sme odisli z Manily plny novych zazitkov a kontrastov a vybrali sme sa na Palawan.
Do KL sme dorazili skoro rano, cakajuc na metro sme este pokecali s dvoma cestovatelkami a vymenili sme si zopar rad, kde ist, kde prespat a zazitky a po 2 hodinach rozpravania sme sa rozlucili a isli si zaniest nase veci do hotela, ale cestou sa uz rozvidnievalo, tak sme si dali ranajky na KL Sentral v Mc Donalde (ktory je v Malajzii vcelku lacny). Potom sme isli zaniest do hotela veci. Kedze v KL sa vo vacsine hotelov chekuje az o 14, tak sme tam nechali veci a isli sa prejst. Sasa mi ukazala jeden nadherny park za KL Sentral, takze sme sa presli po nom a lahli sme si pod stromy a odpocivali. Snazil som sa prijimat atmosferu parku a mesta – v strede KL sedime vo velkom upravenom parku s jazierkami a upravenymi chodnikmi, vystrihanymi travnikmi. Proste parada, vobec sme sa nenahanali po meste za fotkami, ani obchodmi a podobnymi „dolezitymi aktivitami“. Po druhej sme si isli na izbu trochu oddychnut a podvecer sme sli pozriet este mesto – Merdeka square s najvacsim vlajkovym stoziarom na svete. Nasledoval klasicky este nejaky drobny nakup v KLCC suria pod Petronas Towers a isli sme sa najest do indickej restauracie, ktoru som skusil v Indii, takze sme si dali dobre vegetarianske jedlo a isli spat do hotela, lebo rano sme vstavali o 4 a isli na letisko. Sasa mi vecer povedala, ze Markoff je tiez v KL, ale uz sme sa s nim nestihli stretnut.
Hned ako sme sa prisli na Samui, stretli sme este Tomasa z Phanganu, ako vybavoval nejake veci, behal na mototaxiku. Po ceste na Lamai, kde sme sa ubytovali, bolo vidiet rozdiel medzi Samuiom a Phanganom. Na Samui bolo plno aut, turistov a plaze neboli take pekne ako na Phangane. Sasa to pekne povedala – ak niekto chce ist do Thajska a uzit si Europu, moze ist na Samui. Su tu turisticke atrakcie – slony, krokodily, opice, bufallo fighting, muay thai, popritom vozia turistov na vytunovanych jeepoch po ostrove z atrakcie na atrakciu a turisti sa mozu citit ako herci v holywoodskych filmoch. Je to trochu ine ako v Europe, ale urcite to nie je prave Thajsko, skor nieco umele pre ludi zo zapadu, hlavne Lamai a Chaweng.