Zaciatok roka sme na Ko Phangane zacali s horsim pocasim, dost casto prsalo, takze sme sa ani velmi nechodili kupat. Vseobecne tento rok je tu nejako dazdivejsie a chladnejsie. Pozicali sme si kajak a urobili si vylet na maly ostrov hned oproti Thongsaly. Je to maly opusteny ostrov, na ktorom bola jedna polozburana restauracia a je dost zarasteny. Je vidno, ze na nom nikto nebyva. Neskor sme sa dozvedeli, ze je na predaj za miliony eur. Sice je bez elektiky a pitnej vody, ale je to taka mala oaza kludu. Pocas casu straveneho na Ko Phangane sme obehli vacsinu plazi, odporucam Thong Nai Pan, kde je to rozdelene na 2 casti. Na jednej su velmi luxusne rezorty a na druhej je to take viac autenticke, thajske. Haadrin (miesto, kde sa konaju party) nas tento krat velmi sklamal, pretoze plaz bola sice poloprazdna, ale plna odpadkov z mora a Thajcom sa to evidentne nechcelo upratovat. Voda bola sice pekna tyrkysova, ale to bolo asi vsetko. V meste bolo zopar mladych turistov, ktori sa sem prisli zabavit. Vsetky bary a restauracie zivali prazdnotou. A to je tu pocas fullmoon party blazninec. S odstupom casu som si vsimol, ze ostrov sa velmi rychlo rozvija, stavia sa mnoho rezortov a restauracii a z pomaleho, zaostaleho ostrova sa stava turisticky ostrov pre rezortovych europskych turistov. S Tomasom a skupinou Slovakov sme isli na 1 dnovy vylet okolo ostrova, isli sme smerom na Bottle beach, ale tam boli velke vlny, takze sa tazko vystupovalo z lode, a tak sme to otocili a isli na maly ostrov pri Thongsale, kde sme uz boli so Sasou na kajaku. Tomas nam tam ukazal pekne miesto na snorchlovanie, kde nebol nikto. Taktiez sme isli pozriet na susedny maly ostrov, ktory je strazeny ako pevnost, lebo tam hniezdia nejake lastovicky, ktorych hniezda su velmi vzacne a v Cine a Japonsku su sliny, ktorymi su stavane, brane ako delikatesa. Takze to vyvazaju za slusne peniaze (1kg – 1000 euro), vcelku slusny biznis s lastovicimi hniezdami. Taktiez koraly, ktore som videl zomierat v maji a juni minuleho roka, sa zotavili, ale vidiet, ze dostali riadny zasah. Slovenska komunita sa tu od minuleho roku rozrastla, takze tu bolo veselsie. Pomaly sa nas pobyt blizi ku koncu, este sa rozlucit s kamaratmi a ideme na Ko Samui a do KL a potom nas cakaju Filipiny.
Ko Phangan -odchod
Koh Pha Ngan – Vianoce & Silvester 2010
Na Phangane sme sa zabyvali, slovenska komunita sa nam tu rozrastla,
takze Vianoce a Silvester sme stravili spolu u Basa a Beer v bare. Na
Vianoce sme si kazdy kupili jeden darcek a Tomas zavolal aj svojich
zamestnancov Thajcov, takze pod stomcekom bolo do 30 darcekov, kazdy
si vyzreboval jedno cislo a zobral si darcek s tym cislom. Thajci
dostavali prvy krat vianocne darceky, takze svoju radost neskryvali a
tesili sa ako u nas male deti, bolo to trochu emotivne. Na veceru sme
si dali rezen a zemiakovy salat, ktory pripravil Baso (je dobry
kuchar), Tomasovi rodicia priniesli vlasske orechy a vianocne
trubicky, ja som skocil rychlo kupit med do 7-11, takze skoro ako na
Slovensku :). Vecer asi okolo 11 sme isli domov, kde nas zastavili
susedia – nemecko-svajciarske osadenie, samozrejme s Thajkami, aby sme
sa pripojili k ich vianocnej oslave. Kedze sme ich nechceli urazit,
prisadli sme si k nim na asi 1,5 hodiny. Oni veselo popijali a
rozpravali sa, pustali nemecke vianocne koledy a pod …. Ponukali nam
rozne BBQ, ale boli sme dost najedeni z rezna a salatu, preto sme len
okostovali z kazdeho trosku. Po polnoci sme sa vybrali spat. Ja som si
vyzreboval ako darcek hammock(hupacia siet), Sasa mi kupila podlozku
na cvicenie jogy, ktoru som si v Indii nekupil za smiesne peniaze, tak ju tu
ona musela kupit za 11euro (v Indii asi 2 eura), na velke prekvapenie
som dostal darcek tiez od mami (priniesla mi ho Sasa). Brano mi dal
ako darcek domenu a web hosting na moj blog www.cestujem.info (uz sa
nemohol pozerat, ako to robim). Dufam, ze ho nesklamem a novy blog
bude krajsi. Takze pre mna to bol kopec darcekov.
Silvestra sme stravili tiez u Basa v podniku, kde sme sa stretli
asi 15ti. Po polnoci sme chceli ist do Hadrinu na slavnu Fullmoon
party, ale nejako sa rozprsalo, takze sme nesli, co
bolo Sasi trochu luto, ale v dazdi ist na party, kde je asi 20 000 ludi a
vacsina je opita, nie je najlepsi napad, takze sme do druhej ostali
u Basa a isli sme domov spat. Sviatky sme teda prezili v pohode, bez
akychkolvek stresov z nakupov a chaosu (Tesco malo aj tu ale prazdne regale).
Brano poskytol rozhovor o Vianociach na Koh Pha Ngane do Plus 1 den, takze
mozno ste to aj citali.
Koh Pha Ngan
Na ostrove sme sa zabyvali v pohode, nasli sme si dobry dom za 125 eur/mesiac so vsetkym (internet, elektrina, voda, komplet zariadeny), ktory sa nachadza v strede ostrova v dzungli, takze za 15 minut sme skoro vsade na ostrove. Po tej Indii je to relax – len dzungla a zvuky divokych zvierat, vtakov a psov okolo domu. Cize ubytko super.Po malarii som sa dost rychlo zotavil, uz ani neviem, ze som ju mal. Hned som sa dal este zaockovat proti hepatitide A,B – poslednu injekciu, takze mam na 10 rokov pokoj. Na ostrove sme spoznali novych Slovakov, ked to pocitam, tak Slovakov je tu 13 a este ma prist Branova mama s partiou. Na ostrove zatial nie je tolko turistov ako minuly rok, je to tu kludnejsie. Postretaval som tu starych znamych a zistujem, ze vela ludi tu zostava dlhodobo zit. Motorku sme si pozicali na mesiac za 75 euro, co je primerana cena. Takze uz sme usadeni a uz ostava len odpocivat, relaxovat a uzivat si chvile kludu po Indii. Samozrejme nie vsetko ide, ako chceme a po pokazenej nabijacke sa mi pokazil aj 6 mesiacov stary notebook, takze vsetka robota, fotky, filmy z ciest, Sasina robota ostavaju visiet. Musel som sa teda dat do reklamovania mojho MacBooku, ktory je v zaruke v Thajsku. Zavolal som do predajne, kde som ho kupil a povedal, aky mam problem a oni mi povedali, ze zaruka na nabijacku mi vyprsala pred 10 dnami. Dal som to teda vybavit Tan (Tomasovej priatelke), lebo anglicky s nimi moc clovek nevybavi. Nakoniec som sa rozhodol, ze zavolam na Apple Care, nech mi to potvrdia. Tam vedeli lepsie anglicky, povedali mi, ze je to v zaruke a poslali mi adresy, kde to mam zaniest, resp. poslat postou. Zavolal som na Phuket do servisu, opisal im moj problem a opytal som sa ich, ci im to mozem poslat. Najprv som myslel, ze to je iba nabijacka, tak som im za 50 bathov poslal nabijacku, no na druhy den som zistil, ze notebook nedobija, tak som na druhy den znovu zavolal a poslal im postou aj noteboook za 300 bathov. Takze teraz som bez pocitaca, cakam, kedy pride do servisu, co s nim urobia a hlavne kedy pride naspat a kolko za to budu chciet. Neviem si predstavit, ze by som ten pocitac mal v zaruke na Slovensku. To by bol asi este vacsi problem. Teraz mam cas na citanie knih, jogu a relax. Brano prisiel na ostrov a tiez ma toho dost, plno prace na PC a jeho Macbook mu tiez nejde najlepsie a taktiez mu odisla nabijacka, takze Apple asi nie je taky kvalitny, ako sa propaguje – uvidime este, aky bude jeho servis.
Thajska strava je vynikajuca, vychutnavam si ju, takze trochu priberam stratene kila v Indii.
Malajzia KL-Phuket Thajsko
Do KL sme prisli v noci, Brano sa ubytoval pri stanici KL Seentral a ja som siel do mesta, kde ma cakala Sasa. Este som sa trochu natahoval s taxikarmi, ale nakoniec som nasiel normalneho. Dal som mu instrukcie a za 5 minut sme boli v spravnom hoteli. Sasa ma cakala v lobby, tak som sa aspon nemusel vypytovat. Velky ruksak som nechal v Branovom hoteli, takze sa mi islo lahko. Ani jednemu sa nam nedalo spat, mali sme si tolko co povedat . Sasa uz 5 noci mala casovy posun, ktory jej nedovolil spat, ja som tiez nebol unaveny, tak som si isiel upratat veci v pocitaci a ona sa pokusala zaspat. Rano okolo 10tej sme sa zobudili, naranajkovali, porozpravali a po obede okolo 14tej sme vyrazili za Branom a Basom (ktory do KL dobehol na visa run), s ktorymi sme sa mali stretnut, ale nenasli sme sa, takze sme sa najedli sami a pomaly sa vybrali na letisko. Pocas dna som si vsimal take veci, ze na ulici vas nikto neotravuje, nikto nezobre, nie su tam hovna a hlavne nikto netrubi z kazdej strany, vsade normalne prechody, vytahy, … Proste KL sa mi zdalo byt uplne ciste mesto, kde sa da normalne zit (ked som prisiel zaciatkom roka, mal som opacny pocit). Ked cestujete, je dost dolezite odkial clovek prichadza, pretoze ked som prisiel do KL prvy krat vo februari z Thajska a Europy, tak sa mi to zdalo byt spinave mesto. Teraz po par mesiacoch, ked som sem prisiel z Indie, tak sa mi zdalo, ze KL je cistejsie ako Singapur alebo ine europske mesta. Uzival som si radost a pokoj na uliciach, vsadepritomne obchadzanie a vyhybanie sa. V restauraciach sme dostali pribor, keramicke taniere, wifi pripojenia na kazdom rohu, v autobuse ma kazdy svoje miesto, nikto nesedi na streche a hlavne autobusari netrubia 20 x za minutu, klimatizacia funguje, smetne kose na rohoch ulic. Proste zdalo sa mi prijemne byt v civilizovanej krajne. Na letisku sme sa stretli s Branom a zvitali sa s Basom. Vsetci sme spolu odleteli na Phuket do Thajska
Kalkata – Odchod z Indie
Nocna cesta do Kalkaty prebehla hladko, samozrejme sme meskali, ale to je v Indii normalne. Na stanici sme videli, ze sme prisli do civilizovaneho mesta – normalne obchody a fast foody. Na stanici sme si hned kupili listok na lod, ktora nas po rieke zobrala na Baba ghat, odkial sme isli taxikom na Saader street.
V meste nebehali ziadne autorikse, ani bicyklove rikse, ale plno zltych taxikov. Cesty su dost siroke a su na nich dokonca aj semafory, takze normalna civilizacia. Je tu aj zopar vyskovych budov a starsich renesancnych budov, je vidno, ze to bolo v minulosti hlavne mesto. Na Indiu je tu dost vcelku peknych parkov. Pri rieke sme videli podobne ako vo Varanasi ghaty, kde sa ludia chodia kupat a dusevne ocistit. Na uliciach neboli ziadne byky, ani kravy, len sem-tam nejaky psi, to znamena, ze chodniky neboli zasrane od velkych kravskych hovien, do ktorych vsetci aj tak skakali. Na Saader street sme hladali hotel, ale skoro vsetko bolo plne. Ja som sa stale necitil dobre, mal som stale malariu, aj ked to uz bolo lepsie, bol som bez horucky, ale stale som sa citil slabo. Takze mne to bolo jedno, nechal som to na Brana, nech nieco zozenie. Ja som si sadol na ulici s riksakmi a cakal na neho. Brano isiel s jednym miestnym, ktory hovoril, ze ma hotel za 300 rupii. Samozrejme, ked prisiel do hotela, tak cena bola 800 az 1200 rupii, takze to nezobral. Prisiel naspat aj s nim a chlapik povedal, ze nam ukaze iny hotel. Podakovali sme sa a povedali, ze nie, ale to v Indii oni nepochopia tak, ze ti maju dat pokoj. Takze sa nas drzal a ja unaveny s ruksakmi na chrbte som mu dorazne a hlasno povedal, aby nas nenasledoval a aby sa od nas drzal stranou. Ked to uvideli miestni, zacali na neho kricat, aby nam dal pokoj a zacali ho vyhanat z ulice.
Niekto z domacich povedal lamanou anglictinou, ze to je zly clovek. Po par stovkach metrov sa zase podobny priplietol, ze nam chce „pomoct“. Hned som mu povedal, nech ide prec, nech sa k nam ani nepriblizuje. Porozumel a sam radsej odisiel. Ked chcete mat v Indii pokoj od tych otravnych dohadzovacov a podvodnikov, netreba im hovorit „nie, dakujem“, ale „chod prec“ alebo „drz sa stranou“, to zatial nakoniec vzdy zabralo.
Nasli sme nejaky hotel za 300 rupii, ale uroven hotelov v Kalkate je dost nizka na to, ako to mesto vyzera. Ubytovali sme sa v pravom backpackerskom hosteli. Citil som sa slaby, tak sme sa isli na obed, aby som sa konecne najedol. Po obede sme odpocivali na izbe a vegetili. Druhy den v Kalkate sme sa vybrali trochu prejst a pozriet Victoria memorial. Cestou sme si uvedomovali take veci, ako ze po 2 mesiacoch ideme po prechode a dokonca aj so semaforom a este k tomu vsetky auta stali na cervenu, takze nikto nas neohrozoval. Dokonca chodniky boli vydlazdene zamkovou dlazbou a policajti davali pozor na premavku. Pekne vysadene parky a ulice vcelku ciste, takze sme mali pocit, ze sme v nejakom juhoeuropskom meste, s tym ze tu jazdi 40 000 retro taxikov (stale sa vyrabaju, ale vyzeraju ako z 50tych rokov). Vecer sme sa boli pozriet na blizsky New Market, na ktorom sme videli predavat vsetko mozne – potraviny, maso, oblecenie, drobnosti a zbytocnosti. Vsetko bolo pekne nasvietene, nebolo to tak zaprasene ako v ostatnych castiach Indie a niektori tam mali dokonca aj klimatizovane stanky. Obchodnici boli trochu otravni, tak sme ich odbijali s tym, ze nemame peniaze. Pohotovo hned hovorili, ze to nevadi, ze staci plastic card :). Proste India. V poslednych dnoch sme toto spojenie uz hovorili casto s usmevom na veci, ktore sa tazsie chapali. Vecer som chcel predat moj second hand guidebook v obchode za 300 rupii (mna stal 500), ponukli mi zan 100 rupii, som sa im vysmial, ze oni to predavaju za 600 a mne chcu dat 100 (proste videli bieleho, tak ho chceli poriadne osklbat). Tak som ho nepredal a beriem ho do KL, tam ho predam lepsie. Vecer sme este posedeli na terase s ludmi z hotelu a rozpravali sa o cestovani a zazitkoch a vsetci resp. vacsina mieri tym istym smerom, teda do Thajska, zopar na ten isty ostrov ako my. Proste po Indii je Thajsko na relax najlepsie.
Posledny den rano som sa uz citil lepsie, sil trochu pribudlo, takze hned som si dal velke ranajky s cerstvym dzusom a skocil som na postu. Ako som sa vracal do hotela, na ceste ma jeden motorkar zrazil. Prechadzal som cez cestu, videl som ho, ale kedze nemal blinker, ze odbaca, tak som pokracoval a bral som to tak, ze ide rovno. Samozrejme v Indii je mozne vsetko, tak zacal trubit, ale ja som bol uz na ceste, takze mi chytil koleno svojim kolenom. Nastastie sa nic nestalo a nemal som stret so samotnou motorkou. Neunuval sa ani zastat, pokracoval dalej ….proste India. Povedal som si, ze posledny den v Indii a zrazi ma miesty pirat. Mal som velke stastie, z hora na mna davali velky pozor. V hoteli sme sa odcheckovali o 11 a isli sa este naobedovat a taxikom sme isli na letisko. Samozrejme cesta plna zazitkov, na krizovatkach dopravne zapchy, vsade plno taxikov. Zasa sme videli neuveritelne – odtahovu sluzbu na motorky. Tak, ako u nas odtahuju auta, tu odtahuju motorky. Funguje to asi tak, ze policajt ide na motorke a za nim ide odtahova sluzba. Policajt niekde zastavi, ukaze prstom a uz nakladaju motorku a idu prec. Pokuta je do 500 rupii, co je asi 9 euro. Paradoxom je, ze doteraz sme videli v Indii motorky parkovat vsade a vsetkymi smermi, proste bezohladne a tu v Kalkate maju dokonca odtahovu sluzbu. Kalkata je skratka europskejsia a cistejsia, tazko ju porovnavat so zbytkom Indie. Cestou bolo vidiet mnoho starych budov postavenych v renesancnom style (asi nieco podobne moze byt na Kube), ale velmi zanedbanych. Taktiez sme tu videli drahe hotely a restauracie pre velmi bohatych Indov a rozne znackove obchody. Proste India – luxusny obchod a hned vedla neho dom s plno odpadkami. Na letisku bola taka zima, ze som si musel obliect bundu, lebo klimatizacia na plne obratky znamena, ze to je dobre pre Indov. Proste India. Bezpecnostne kontroly su tu asi este horsie ako v Izraeli. Asi 7 krat som musel ukazovat pas a letenku, batozinu na zacheckovanie sme museli najprv nechat zoskenovat a az potom zacheckovat. Skenovanie osob prebieha asi tak, ze prejdete cez ramovy detektor ako u nas v Europe a aj ked to nic nesignalizuje, tak vas este scanuju rucnym scanerom a ked nic nezazvoni, tak vas pekne este poobchytkavaju, pritom stojite na vyvysenom schodiku ako trestanec s rozpazenymi rukami. Samozrejme to je rozdelene na muzsku a zensku radu. Proste India :). Kazda batozina, kamera prevesena cez krk, kabelka cez rameno, vsetko, co ide do lietadla, musi byt oznacene paskou, ze to preslo cez scaner. Toto vam este 2x skontroluju pred vstupom do lietadla. Ale to, ze sikhovia (to je kasta s tymi turbanmi na hlavach) mozu ist do lietadla s nozom, lebo oni musia mat noz stale pri sebe (samozrejme iba vnutrozemske lety), je v pohode. Proste India. My musime vyhadzovat flasu s vodou a za check-inom si kupovat novu predrazenu o niekolko stoviek percent a hrozivo vyzerajuci chlapy s dlhymi bradami, ktorych by sa asi vacsina zien v Europe zlakla, mozu ist na palubu s nozom …. :). Konecne sme boli radi, ze to cele bezpecnostne divadlo mame za sebou a ze sedime v lietadle do KL, kde nas caka Baso a Sasa. Povedali sme si „Zbohom India“.