Moje cesty po Azii

Cesta z Gusangu bola fajn, prevysenie iba 300 metrov, isli sme asi 2 hodiny, ale pocas vystupu bolo viac a viac citit nedostatok kyslika, cize sme museli robit pomale plynule pohyby a zvykat si na riedkost vzduchu. V Yak Karke (4067m.n.m.) boli skoro vsetky izby obsadene, nastastie nam Prem (nosic) vybavil jednu este pred nasim prichodom.

V pondelok rano sme sa rozhodli ist pomaly do Gusangu. Kedze sme mali 3 noci k dobru, tak sme sa nemuseli ponahlat. Vzdialenost bola mala, takze po 2 hodinach sme boli na mieste. Kedze sme sa pomaly blizili k styritisicovke, zacali sme mat problemy s dychanim. V Gusangu sme mali hotel s peknym vyhladom a mohli sme sa opalovat, relaxovat a kochat nadhernym vyhladom. V noci som mal problemy s dychanim, vzduch je tu redsi, zaspaval som asi 10x, ale zakazdym som sa zobudil na to, ze nedycham. Nebol to najlepsi pocit, ale nakoniec som zaspal. Rano som sa zobudil a naskytol sa mi krasny pohlad na Gangapurnu. Len co som otvoril oci, tak som videl ako sa luce slnka opieraju o vrchol stitu. Sice bola dost velka zima, ale ten vyhlad stal za to.

Konecne po dnoch chodenia den volna. Rano sme vstali asi o 9.00, nikam sa neponahlame, presuvame sa do vedlajsieho mesta Manang, co je iba 30 minut. Peso ideme sirokym udolim s nadhernym vyhladom na zasnezene vrcholy. Cesta tu je prasna, kamenista a na okolitych suchych poliach sa pasu poniky, kravy a kozy – moc tu toho na jedenie nemaju. Manang je hlavne mestecko oblasti Manang s par hotelmi, obchodikmi, pekarnami a kinom. Dobre miesto na relax a aklimatizaciu. V mestecku sa da oprat pradlo, ist na dobre europske kolace, dobru kavu, pozriet si miestne muzeum, ist na internet a podobne vymozenosti, co su nam momentalne vzacne. Osobne sa necitim najlepsie, lebo po vcerajsom namahavom dni sa citim slabo a boli ma hrdlo, zase nejaky zapal hrdla, takze vacsinu dna sedim na terase, opalujem sa a rozpravam so spolucestujucimi. Bol som pozriet aj miestnu cukraren, kolace su vynikajuce, hlavne po siestich dnoch jedenia Dalbatu. Vecer sme isli s Dorkou pozriet do miestneho kina. Za 2 eura sme si kupili listok a isli si pozriet film Himalaya. Nezabudnutelny zazitok. Drevene lavice umiestnene zhora nadol ako v kine,  na nich sedatka z jakov, piecka v strede kina a vedla nej umiestneny projektor. Na stenach visia vlajky europskych futbalovych klubov (Chelsea, Liverpool, ManU, Barcelona a postery spevakov a skupin – Shakira, Metallica a pod.). V strede filmu urobili prestavku, priniesli nam cierny caj a pukance – proste Amerika. Film, ktory sme pozerali, bol s anglickymi titulkami a dej sa odohraval v Himalajach. Vrelo odporucam si to pozriet.

14.11.2010

Nakoniec sa vacsina rozhodla ist k jazeru Tilitcho a ja zostavam v Manangu dalsiu noc a potom sa pomaly posunieme so Sasovou mamou a tetou do Gunsangu. Cez den sme sa boli pozriet na vyhliadku nad Manangom. Isli sme okolo pekneho jazera, ktore sa vytvara topenim sa gangapurnoveho ladovca a voda je v nom gycovo tyrkysova. Ked sme isli na vyhliadku, videli sme, ako sa pustila lavina z ladovca. Nazivo som videl padat lavinu prvy krat. Kedze som sa necitil najlepsie, tak som si nasadil antibiotika, nakolko problemy s kaslom a zapchatym nosom neprestali.

V Upper Pisangu sme rano porobili fotky Anapurny 2 a vyrazili sme smerom do dediny Bhraka. Za Upper Pisangom sme presli cez borovicovy les popri peknom malom jazierku s tyrkysovo-zelenou vodou. Ziadne stupania, ale pred dedinou Ghyaru sme dorazili pod riadny kopec – asi 400 vyskovych metrov. Bol to test na kondicku a taktiez na dychanie, kedze sme uz prechadzali 3000 m.n.m. Tam ako keby sa krajna zmenila a vsetko bolo kameniste, prasne, bez stromov. Do mesta Ngawal sme prisli dost neskoro a dost unaveni a dali sme si neskory obed. Kedze cas utekal, museli sme sa poponahlat. Presli sme okolo miestneho letiska v dedine Humde s nespevnenou pristavacou drahou a pokracovali sme dalej. Nas ciel este nebolo vidiet ani z kopca, takze to znamenalo, ze mame este poriadny kus cesty pred sebou. Museli sme zabrat, presli sme asi cele udolie a dediny Bhraka nikde. Dost zapoteni sme stretli jednu domorodkynu a pytali sme sa jej, ci je ta dedina pred nami dedina Bhraka. Samozrejme bola, ale to bol len zaciatok. Domaci nam povedali, ze nas hotel je este asi 15 minut cesty. Kazdy den sme presli asi 20 km peso v terene,   co je dost a citili sme to. Mna strasne boleli ramena z maleho ruksaku.V dedine Bhraka sme sa ubytovali v tom istom hoteli, kde byvala Dorka so slovenskou skupinou.

Zo studeneho Chame(2670m.n.m) sme vyrazili standardne okolo 8.30 rano stretli sme tam aj vojakov ako si davali rannu rozcvicku v dedine …cesta vuedla popri rieke co bolo zo zaciatku drsne kedze nesvietilo slnko ale akonahle vyslu uz sme sa vyzliekali do triciek .. Cesta bola super plno ihlicnanov sme videli popri ceste a miestami bol nadherny vyhlad na Annapurnu 2. Obed sme si dali v dedine Bhretang s nadhernym vyhhladom na hory, po obede sme uz len kracali po rovine cez pekny borovicovy les….dovtedy som si nevidel vela divo zijucich zvierat v himalajach ale tam som zbadal orla mal rozpetie kridel asi 2m a letel nam nad hlavami asi 4 m.
Do upper pisangu sme prisli cez lower pissang co bola pekna dedina s viacerimi hotelmi ale ludia v oboch pisangoch boli zvlastni. V upper pisangu sme sa ubytovali uplne hore v najvyssiom hoteli tesne bod budhistickym chramom.Vyhlad bol rozpravkovy z hotela sme sa priamo pozerali na Annapurnu2 pri zapade slnka to bol nezabudnutelny pohlad …po zapade slnka sa ozvali bubny z budhistickeho chramu tak sme sa tam sli pozriet..zrovna tam prebihala modlitba 6 tich mnichov…
Presiel som vela bydhistickych chramov ale tento patril k tibetskemu budhizmu a z toho som bol uneseny jeden mnich bubnoval,dalsi dvaja trubili na trubkach a jeden hral na nieco podobne ako cineli.. Proste zivy koncert tibetsky budhizmus je uplne iny od Tehrevadskeho…taky viacc hrany a taktiez sa deli este na dalsie podcasti. Takze velmi pekny zazitok na zaver dna.