V Manikarane sme sa zobudili do slnecneho rana, okupali sme sa v kupeloch a dali sme si caj (indicky caj je asi 1dcl tekutiny – je to silny caj s mliekom a dost sladky). Tam sme sa rozlucili s ceskym parom, Saso dostal od nich ruksak a isli sme na indicke ranajky. Po ranajkach sme sa isli pobalit s isli sme na autobus. Cestou sme urobili maly nakup a dali veci do cistiarne asi takym sposobom, ze sme ich polozili na pult a nikto nechodil, tak sme odisli. Saso povedal, ze za 2 tyzdne si po tie veci prideme. Verim, ze nam ich daju :). Cestou sme chceli chytit taxik, ale zase taxikari vymyslali, tak sme isli na autobus. Nastastie prisiel taxikar, ktory bol Sasov kamos a urobil nam dobru cenu. Cestou nam ukazal jeho dom a pochvalil sa svojim charasom. Po ceste sme videli uzasnu sceneriu – zasnezene kopce, udolie s divotecucou riekou, vysoke stromy; proste nadhera. Cesta bola rozbita, zopar krat mi obuchalo hlavu o auto, az tak to triaslo. Vrchol cestovania bol, ked nam sofer povedal, ze si musime auta vymenit, co spocivalo v tom, ze na uzkej ceste pre 1 auto sme sa zacali otacat. Ostatne auta museli zastat a pozerali na nas, co robime. Tak sme zacali prekladat veci z auta do auta a pokracovali. Po asi 1,5 hodine po rozbitej ceste sme sa dostali do dediny Tosh. V Toshi (asi 2500 m.n.m.) sme vystupili a isli sme k Bloodymu, ktory tu zije a cakal nas s obedom. Bola tu aj Janka zo Slovenska, ktora zije tiez tu v dedine. Ostali sme u Bloodyho na noc a rano sa vydame k Sasovi do Kutly, co je asi 1,5 hod do kopca.
Cesta Delhi – Bhutasan (Himatchal Pradesh)
Cesta z Delhi do Bhutasanu bola drsna. Mali sme autobus Volvo, ale cesta bola strasna, same jamy a cestovanie s Indami nie je ziadna vyhra, ale nestazujem sa, respektujem krajnu a ludi. V Bhutasane sme rano ospali vyskocili z autobusu, hned nas taxikari zacali otravovat, tak som im jasne povedal, ze nie a jeden vysvetloval, ze hlada iba pracu. Kedze sme mali Sasa skuseneho miestnych pomerov za minutu sme boli na autobusovej stanici. Hned nam isiel autobus, takze sme nastupili a uz sme mierili do Manikaranu miestnym busom, co je asi najjednoduchsi bus. Cesty boli velmi uzke, pre 1 auto, vela krat sme sa museli vyhybat protiiducim autam, cuvat naspat a podobne.
Pri cestovani bolo vidiet etnicke rozdiely medzi ludmi, ktori nastupovali a vystupovali. Po 2 hodinach cesty sme dorazili do Manikaranu. Z autobusu bolo vidiet ako termalna voda vteka do horskej rieky a vytvara velku paru. Vraj su tu najteplejsie kupele. Manikaran je asi 1500 m.n.m., co znamenalo, ze rano tu bolo vcelku chladno, ale ked vyslo slnko bolo velmi prijemne, na kratke tricko. Ubytovali sme sa v hoteli a kupil som si sim kartu, aby som bol v spojeni so svetom. Pri prichode sme sa stretli s Bloodym (Slovak, co tu zije), dali sme si caj a pokecali. Potom sme isli na mensiu prechadzku (1hod) do vedlajsej dediny Kasol na obed, ze tam dobre varia. Cestou bolo vidiet nadhernu sceneriu Himalajii, sneh na vrcholoch, pekne ihlicnate lesy a rieku, ktorej zvuk je nezabudnutelny. Obloha bez oblacika a slnko prijemne hreje – proste nadhera. V Kasole sme isli do Evergreen restauracie, kde mali vynikajuce jedlo. Vseobecne indicke jedlo je super a nie je take stiplave ako thajske. Po obede prisla na nas unava a sli sme na hotel, kde som hned zaspal a ostatni spolu so mnou. Vecer som skocil do kupelu a potom sme isli na veceru s jednym ceskym parom. Jeden pekny den za nami a mozem ist spat. Zajtra nas caka presun do dediny Tosh.
India – prichod
Po dlhej dobe (4 mesiace) na Slovensku som odisiel cestovat. Tentoraz zacinam Indiou a Nepalom. Ako to u mna byva zvykom, nechal som si vsetko na poslednu chvilu, takze som sa ani nestihol so vsetkymi rozlucit a ospravedlnujem sa za to. Na tomto blogu budem pisat moje a verim, ze aj nase zazitky z ciest, kedze nebudem cestovat sam.
Do Indie som letel z Viedne do Delhi cez Amman. Cesta bola v poriadku, az na to, ze to trochu dlho trvalo. V Delhi som pristal o 4.15 rano, takze som bol pekne dolamany z cesty. Na letisku som ostal v soku, lebo sme isli po letiskovej hale, ktora bola dlha asi 2km, na com by nebolo nic zvlastne, keby tam nebol vsade koberec. Priznam sa, nikde som nevidel budovu 2km dlhu a 10m siroku a vylozenu kobercom 🙂 – proste Incredible India. Colnica a pasove prebehlo bez problemov. Na letisku som sa drzal rad od Sasa, ktory ma uz spolu s Branom cakali v hoteli. Samozrejme s taxikarmi zjednavacky. V taxiku som isiel s jednym mladym Indom z Dubaja, ktory sa prisiel pozriet do Indie na 3 dni.
Do hotela som prisiel asi o 6.00 rano a volal som Sasovi, nech pride dole, ale ako to chodi, indicka sim karta mu expirovala a na recepcii sa mu nevedeli dovolat, ani dobuchat, ze nie je na izbe. Pozrel som si hotelovu knihu a videl som, ze je este zapisany v hoteli, tak som si nechal veci na recepcii a isiel sa pozriet po okoli. Hned som aj nasiel Sasa na ulici, ze si bol dat caj, tak som sa rovno na ulici naranajkoval a sledoval som zobudzajuce sa Delhi. Vratili sme sa do hotela a ja som si unaveny z cestovania pospal. Okolo obeda som sa zobudil a zvital sa s Branom. Spolu sme sa vybrali pozriet si mesto a naobedovat sa. V Delhi bolo prijemnych 30 stupnov. Najedli sme sa v jednej juhoindickej restauracii, kde mali vynikajuce jedla. V restauracii bolo zaujimave, ze tam bolo asi 10 hosti, ale zamestnancov asi 15 – a to len tych, co sme videli. Bohvie kolko ich bolo v kuchyni. Jeden len otvaral dvere, dalsi len zametal podlahu na prizemi, dalsi na poschodi a podobne; proste India. Po obede sme sa presli po meste, vsade bolo plno policajtov a vojakov s automatickymi zbranami. Na rohoch ulic boli urobene strelecke hniezda z vriec z piesku. Chceli sme si urobit fotku s vojakmi, co mali samopaly. Jedni sa nechceli fotit, ale asi 50 m dalej sme sa opytali dalsich a ti sa fotili s radostou, este si zacali vytahovat aj svoje fotaky a zavolali dalsich. Tak sme sa museli fotit so vsetkymi (museli sme, ved mali samopaly a odstrelovacky s ostrymi nabojmi :)). Pri navrate do hotela sme trochu zabludili a vbehli sme do nie najlepsej stvrte. Priznam sa, nebolo mi vsetko jedno, to bola prava India. Podvecer sme isli na autobus, ktory nas viezol do statu Himatchal Pradesh, cesta cca 550 km (12 hodin v autobuse).
Phnom Phen
Takze z Sihanokeville sme prisli autobusom asi za 4 hodiny …. Na stanici vela tuk tukarov nam ponukalo sluzby odvozu … za odvoz chcel 5 usd ukazal som mu to na mape ze aka je to vzdialenost a on ze to je daleko …tak som mu ukazal este mierku ze kolko je 800 m ..som mu povedal ze to neni viac ako kilometer potom sa usmial a videl ze nie sme asi taky hlupy ..tak s usmevom dal ze 3 usd ..ja som sa usmial a povedal mu ze 50 centov on ze nie tak sme sa vybrali von zo stanice ako videl ze mierime k hluku tuk tukarov uz krical ok za 50 centov J ….tu som pochopil ze tuk tukari v hlavnom meste budu problem a ze to bude tazke …v hoteli sme hned zobrali izbu s AC,TV velka izba vcelku dobra cena ..co nam ponukali za 13 usd samozrejme sme ju dohodli na 10 usd ale muselo byt okolo toho plno reci proste ..to zjedavanie a argumentovanie proste azia … v phnom phene bolo dost teplo a dusno takze sme sa vybrali pozriet ku rieke na riverside …vsetko bolo super az na to teplo ….cestou na kazdom rohu tuk tukari kricali a ponukali nam sluzby odvozu….. presli sme sa okolo kralovskeho palaca a pozreli si pamiatki do ktorych sme chceli ist na dalsi den ….takze postupne sme sa aklimatizovali …vecer sme si dali veceru v bare oproti hotelu a sli sme spat
2 hy den sme si zobrali tuk tuk a sli sme sa pozriet na pamiatky ktore boli dalej od nasho hotela a cestou sme chceli kupit nabijacku na moj Laptop ktora sa mi pokazila ….vseto bolo super aj nabijacku som nasiel tak sme isli do hotela po note book a ze si ju vyskusam este pred tym ako ju kupim kedze nebola original …. Ako som prisiel do obchodu chlap juisiel upravit na moj laptop a opytam sa ho teda ci cena 10 usd pali on ze nie ze za 15 usd hovorim ze sme boli dohodnuti na 10 on ze nie …tak som mu podakoval a siel dalej …trochu som sa pomotoal po okoli a chcel tu nabijacku kupit ked som mal uz laptop zo sebou ….na koniec nam povedali ze je to asi 1 km dalej tak sme chceli zobrat tuk tuk som sa opytal jedneho a ukazal mu na mape ze kde chcemem ist (evidentne nevedel citat mapy ) tak povedal ze 7 USD ….na 4 pokus sme nasli jedneho co nas zobral asi za 1 usd ..kedze sme nevedeli presny obchod tak sme sli od obchodu k obchodu a v 3 tom obchode mali presne taku aku som potreboval …. Ale chcceli ju za 25 USD (na webe som ju videl za 20 usd ) tak som siel do obchodu cez ulicu a tam ju mali tiez ale chlapik ju chcel za 40 usd uz som nemal sil ani chut sa s nim dotahovat ..vytiahol som 20 Usd polozil na stol a povedal som mu ze ak chce ja mu dam za nau 20 a nech si pyta kolko chce od druhych ze ak nie idem naspat do toho obchodu z ktoreho som dosiel a ze sa nechcem s nim bavit o cene proste ano nie …a pozrel som sa na neho z vaznou tvarou …po 2 sek. Povedal ze ano …vyskusal som ju z Laptopom isla vynikajuco a siel som naspat do mesta ……v phnom phene som sa citil uz dost unaveny z toho zjednavania a hovorenia kazdemu nie dakujem lebo stale vam niekto nieco pnukal zvecsa zbytocnosti …a clovek im musel vysvetlovat ze to nechce a nepotrebuje…..
3 ti den sme rano sli do kralovskeho palaca pozreli si palac a okolie a po obede smeisli na rusky trh kde sme skusili miesne specialiti …po obede sme sli na hotel si odychnut lebo vonku bolo okolo 35 stupnov a velmi dusno …vecer sme si boli sadnut na drink z katkou (dievca co zije v phnom phene a robi pre jednu nadaciu ) a trochu nam porozpravala ako to chodi v hlavnom meste …na druhy den rano sme odisi do Siem reap (Angkorwat)
Sihanoukville
Na druhy den som sa presiel po plazi pred hotelom, a zistil som ze to je plaz plna restauracii a plna predavacov co vas otravuje pocas dna, aby ste si kupili drobnsti ….takze som sa rozhodol si pozicat motorku a siel som sa prejst do mesta a pozriet sa na ine plaze ….. za semaformy v meste ma zastavil policajt na co som pozeral na neho ci nespadol z neba, ze co policajt zastavuje bieleho na motorke ……ved som neurobil ziadny dopravny priestupok ……chcel odomna vodicak tak som sa zacal smiat, a vysvetlil som mu ze vodicak nemam a ze ho nikdy nenosim v azii zo sebou, ze v azii ma nikdy policajty nezastavili on ze nevadi ze ked mu dam 5 usd mozem ist …bol som z toho uplne v soku tak s tazkym srdcom som mu dal 5 usd a isiel dalej …..ked som sa na hoteli rozpraval z jednym talianom tak mi vysvetlil, ze v kambodzi platia iba medzinarodne (velke papierove ) vodicaky …takze po tom policajti v kambodzi idu ….ked som to hovoril kamosom kambodzanom sa smiali, ze na to stacil 1 dolar ze policajtom sa dava 1 usd a hotovo alebo im nezstavit …… take v ten den som si pozrel indenpendent beach (velmi pekna plaz) kde som sa stretol s dvoma kambodzanmi a trochu sme porozpravali o zivote. Mi vysvetlili ako to tam chodi a pod …tak som ich oboch zobral na motrku a odviezol do hotela kde pracovali…….
…… tak som sa bol previezt na motorke a bol sa trochu okupat …
rozhodli sme sa, ze tu zostaneme dlhsie lebo fakt v Sihanoukville sme sa citili velmi prijemne pekne more kludne mesto ziadny ruch, hukot ,vcelku dobra strava ….
Dalsi den sme si pozicali motorku a sli Orkat beach asi 2 km juzne od mesta …plaz bola vynikajuca…malo ludi, more nadherne restauracie vsetky otvorene a proste uzasne len sme lezali na lehatkach a vegetili ….po obede sa dala s nami do reci jedna anglicanka Natascha s kotrou sme trochu pokecali ….vecer po zapade slnka sme sli domov ale vobec sa nam nechcelo ist taky pokoj tam bol ….
Nasledujuci den som rano siel na market kupit niejake ovocie a zase ma zastavil policajt , pouceny radou ze jeden dolar je pokuta som sa ptal ze co sa stalo on ze, chce moj vodicak hned som povedal ze nemam a on ze, mam zapute svetlo (som si ho zabudol zapnute od vecera) a za to musim zaplatit pokutu a pritom sa smial …..ja som sa zacal smiat a hovorim mu ze, to musim mat zapnute ze to je normalne ze keby som ho nemal tak mi da pokutu a on ze nie ze svetlo musi byt vypnute cez den …tak som mu vysvetloval ze mi ho doma musime mat zapnute a ze to je zvyk , on ok ale ze mi musi dat pokutu s usmevom na tvari som vytiahol dolar a v jeho ociach sa zabliskalo stastim a sup dolar uz mal vo vrecku ….nastartoval som a isiel som dalej s myslienkou (keby sa na slovenksu platili take pokuty )
V Sihanoukville sme zostali 7 dni co nam pomohlo nabrat energiu a dat sa do poriadku lebo ten Vietnam bol naozaj narocny ….