Moje cesty po Azii

V Amede sme nakoniec zostali 6 noci ubytovanie v Amed beach resorte bolo fajn za 400 000 inr aj s ranajkami na booking.com to davaju za 600 00idr. S personalom sme sa zoznamili rychlo cize sme sa citili fajn zahrali sme si s nimi aj balisku hudbu na hudobnych nastrojoch ktore sme ani moc nepoznali.

Potapat sme isli nakoniec do tulanbenu do dive concept ktory ponukal rozumne ceny 250 000 idr za ponor vratane vsetkeho. Tak sme dali kazdy 3 ponory s tym ze nam za to uctovali 700 000 idr (maju rozne baliky ponorov) ale asi najvyhodnejsie to tam bolo. V minulosti mal dive concept zly manazment ale teraz sme mali dobry servis pristup vsetko oako ma byt. Dokonca sme nemali pit preukazy zo sebou tak si to online overili a zobrali nas potapat, nakoniec som zistil ze nemame dost penazi tak sme im povedali ze prideme zajtra ,tak sme im ani zalohu ani ziadny depozit nedalima sli sme domov.
Rano sme samozrejme prisli pripraveny a sli sme potapat na Ussa liberty wreck najznamejsie miesto na potapanie na Bali. Lahky ponor lod obrastena koralmy a kopec  alych ryb. Okolo obeda sme sli na druhy ponor na drop off alebo wall kde sme mali aj fotak k dispozicii co bolo mile od instruktora.

Kedze sme nevedeli ci budeme dalsie dni potapat tak sme chceli ze im nechame pot preukazy a prideme niektory dalsi den si zapotapat, milo prekvapeny som zostal ked povedali ze netreba nic nechavat staci ked prideme potapat alebo ked to prideme zapaltit . Tak sme sli domov s dobrym pocitom ze nam tak doveruju.Rano saska mala problemy s uchom tak som siel vyplatit ucet do dive centra kedze so  mal este pozicanu motorku.

V Amede sme chodili jest do warung manta /dobre fish and chips 30 k/ alebo do warung enak preslaveny s lonely planet cize vela turistov ale jedlo fakt dobre /tuna sendwich s ozajstnym cerstvym tuniakom, alebo perfektne ryby tuniak ,baracuda tuna / personal ok.

Ako sme boli v Amede zistili sme ze kazdy den sa kona nejaka hindu ceremonia cize stale nejaka oslava. Vecer sa nas opytal jeden „prevadzkar“ ze chce ist
Zajtra na ceremoniu ze ci moze prist neskor aj nam vysvetlil kade pojdu a pod . Kedze sme nemali ziadny presny plan tak nam nevadilo ze ranajky budu nesor.
Rano sme videli sprievod dedincanov oblecenych v bielom za sprievodu hudby ako idu popri plazi a isli urobit puju k moru. Tak sprivod mal asi cca 300 ludi tak sme sa opytali jedneho zmaestnanca v resorte ze preco nie je v sprievode a on odpovedal ze to je ina rodina 🙂  hned sme sa zasmiali ze aka mala rodina iba cca 300 ludi. On odvetil ze jeho rodina ma inokedy ceremoniu, a dodal za skoro kazdy den je nejaka ceremonia.

Uzivali sme si kludnej dediny prazdnej plaze a cisteho mora aj ked pre niekoho mozno zvlastneho s ciernym pieskom. Pocas tych dni sme spriatelili s personalom a pytali sme sa ako ide zivod v amedetak sme sa dozvedeli zaujmave veci/ sami povedali ze ludia v amede su lenivi, za 1 ks makrely dostane rybar 500 rupii, ze rybari nechodia na more kazdy den ale niekedy,v amede ziju asi 3 rodiny a kazdy je s kazdym rodina/.Kdekolvek sme sa pohli sa pytali ze kde byvame kazdy bol rodina k majitelovi beach resortu (stryko,bratranec,teta, a pod… co bolo zabavne).

Internetove pripojenie v Amede bolo zle vsade vsetko islo cez sim karty ktore sherovali cez wifi modem.

Ked sme sme sa pozerali po doprave ako sa dostat do legianu kde sme si objednali hotel tak cesta autobuso  by nas stala dvoch 300 000 idr a cestu taxikom sme dohodli 350 000 idr s tym ze na odvizol do do semyniaku si vyzdvyhnut kufor a potom do hotela harper, cize nemalo zmysel nieco vymyslat. Ceny amed – kuta robia od 300-550k ale kedze saska nema rada ked ja zjednavam ceny tak som uz ani nezjednaval iba som povedal ze chcem velmy velmy dobru cenu a na 3 x som natrafil na jedneho maldeho z ktoreho vyslo „tri pipty seventy“ tak som mu povedal ok 350 piatok rano. Chcel zalohu ale som nemal peniaze zo sebou povedal som kde byvame. Vecer nam uz klopal na dvere v rezorte ze chce ten depozit tak som  mu ho dal a hovorim ze nech si da pozor aby ho personal nevidel ze aby nemal zle z toho sa usmial a povedal ze to je moj brat 🙂

Kazdy s kazdym rodina.

Priodchode nam zacalo prsat co nam nevadilo kedze sme cestovali a pri prichode do legianu uz bolo pekne.

Cestu z Ubudu do Amedu sme dohodli za 300 000 idr co sa mi zdala vcelku fajn cena aj ked mi to sofer vysvetlil detailnejsie. Cestou sme sa zastavili neplanovane v Tirta gangga /vodny palac/ co bolo asi zatial najkrajsie co som videl na bali pekna zahrada s bazenom a  jazierkami. Sofer bol mlady 27 chalan ktory vedel pouzivat aj vsetky prevody na prevodovke nie len 2-3 prev stupen tak som ho pochvalil. Vysvetlil nam ze tych 300 000 co zaplatime ide 150 000 na benzin, 100 000 ide majitelovi auta a 50 000 ide ako jemu soferovi. Nechcelo sa mi zacat vysvetlovanie o vyrazovani vozidiel a efektivite jazdenia a pod veci lebo asi keby zacali takymto sposobom rozmyslat tak by im nezamestnanost vyskocila velmi vysoko takto aspon maju vsetci nejaku pracu.

Do Amedu sme prisli na cas a ubytovali sme sa u Manis homestay/velmi mili ludia kava caj zadarmo / co bolo hodnotene ako velmi dobre byvanie ale pre nas to bolo dost male a v Amede v tomto obdobi je dost teplo cize na druhy den sme nasli ine ubytovanie v Amed Beach Resort priamo na plazi za 400 000 s bazenom a vyhladom na more priamo z postele a more asi 10 m od izby pekne upravene proste take ako ma byt na svadobnej ceste. Amed sa nachadza pod sopkou mt. Agung  ktora bola v minulom storoci aktivna cize plaz ma cierny piesok a lavove kamene co na prvy pohlad znie zvlastne ale voda je cista a bez velkych vln.

Dedina Amed je klasicka rybarska dedina s tym ze pri plazi su resorty a home stay bungalovi a hned vedla susia miestni sol  plaz je obcas preplnena malymi rybarskymi lodickami. Klasicka dedina myslim ze cesta v zlom stave male stanky s roznym tovarom a neporiadok na kazdom rohu,do toho nejaky warnung alebo restauracia a dive shop.Nie je tu zatial ani funkcny bankomat. Co sa tyka potapania je trochu predrazene /25-55usd za ponor/ s tym ze spoty v amede na potapanie maju asi 20 m od plaze a tlacia ludi na male lode aby sa ludia museli chystat /obliekat/na ponor na hladine./asi podporuju miestnych rybarov/.
Snorchlovanie  sa tu da vyskusat ale kedze sme boli na kanawe tak nasa latka ocakavani  je dost vysoko. Je tu aj japonsky vrak z 2 sv. vojny. Tiez si treba dat pozor na jemne prudy ktore pomaly odnasaju snorchlujucich cize si treba naplanovat snorchlovanie aby clovek vedel doplavat na breh.
Taktiez sa da z amedu ist s lodou na Gili islands  za 300,000 idr jedna cesta mimo sezony.

Vyhlad na sopku je nadherny hlavne ked sa pozera, hlavne z mora.

Vo vseobecnosti si treba uvedomit ze na bali v kazdom ubytovani clovek pride do styku s kohutmi a sliepkami ci uz sa bude jednat o luxusne ubytovanie alebo homestay proste vsade pocut a aj vidiet sliepky a kohuty.

Nase ubytovanie je na zaciatku dediny cize sem moc nechodia deti ktore ponukaju predrazene zbytocnosti s tym ze si z toho platia skolu.

Vcera na plazi sme sa kupali a prislo asi 6 malych chlapcov ktori sa ucili plavat  hned usmevy od ucha k uchu predstavili sa po mene santili blaznili mali jednu snorchlovaciu masku velkostou pre dospelych ale vsetci s nou snorchlovali.Na mori zbadali plavat bambusove brvno  tak som zaplaval pon aby som im ho priviezol tak mali radosti samozrejme vsetci sa s nim zacali hrat. Po chvili nam ukazovali ako vedia pocitat po anglicky do 10  a my sme to skusali po indonezsky /deti boli lepsie ako my/. Neskor som im pozical moju masku na snorchlovanie tak sasa sa smiala ze cela dedina vyskusa moju masku tak sa pre nu hasterili a ukazovali ako vedia plavat. Cele to kupanie bolo take prirodzene a ludske s tym ze deti tam neboli s rodicmi nikto sa o nich nebal a nestrachoval proste deti si  vyzliekli trenky nahe skocili do vody a kupali sa a blaznili sa a uzivali si detsky zivot aky si asi malo deti vie uzit v Europe.

Vseobecne na Bali v dedinach je nahota u deti a starsich zien normalna a nie je ojedinele vidiet starsie zeny chodit po ulici bez zahalenych prs.

Druhy den v Ubude sme si pozicali  motorku a vyrazili na Jatiluwih /unesco ryzove polia/  vcelku pekne miesto len skoda ze vstup do dedin kde sa da nieco vidiet /pekny vyhlad a pod/ sa musi platit. V miestnom cafe sme si objednali kavu ale kedze mlade dievca nevedelo po anglicky tak sme jej to povedali po indonezsky ale aj tak radsej skocila na motorku a isla za majitelom. Ked prisiel tak vsetko vysvetlil a vcelku fajn sme sa porozpravali. Inak na Bali sa hovori bahasa Bali ale vsetci by mali rozumiet po indonezsky.
Z jatiluwih sme isli do Bedugulu k jazeru s peknym chramom na vode ,pre mna osobne to je dost masova destinacia kde sa zastavuju vsetci turisti a pekne to vedia spenazit /parkovne a vstupne okolo 7usd/ kedze to je v kopcoch tak sme mali moznost sa trochu schladit. Inak jazdenie na motorke nie je jednoduche na Bali /uzke a preplnene cesty bez dodrziavania akychkolvek predpisov/.Trochu schladeni sme sa pomaly vybrali naspat do Ubudu.
Z Ubudu sme este na motorke urobili vylet na Kintamani  co je v podstate udolie s nadhernym vyhladom na sopku Kintamani. Cestou sme sa zastavili v dedine Tegalallang kde bol vcelku pekny pohlad na ryzove polia .Rano ked sme tade prechadzali tak tam skoro nikto nebol poobede ked sme sa vracali tak uz do vstupu dediny pytali od nas peniaze cize lepsie je tam ist skoro rano./menej ludi,menej predavacov zbytocnosti, a zadarmo/
Navstivili sme este plantaz kavy,ovocia a byliniek kde nam pekne ukazali ako pestuju kavu,kakao, bylinky,ovocie a rozne plody. Tato oblast je znama kavou Luwak u nas znama taktiez ako cibetkova kava takze nam boli ukazane male luwaky ako odpocivaju a ako sa robi kava zo zrniek ktore presli traviaci ustrojenstvom luwakov. Ja osobne ako vacsina europanov si myslime ze luwak musi byt nechutna kava lebo bola v zaludku nejakych tvorov tak to skusim vysvetlit. Luwaky su male tvory ktore lezu po vrcholoch stromov /krikov/ kavovnikov a jedia tie najlepsie a najzrelsie zrnka kavy/cele cervene resp zelene/ v zaludku sa im supka spracuje a vyjdu z neho zrnka kavy bez obalu ktore sa potom spracuvavaju  tak ze kavove zrno sa osupe premyje nasledne uprazi a potom pomelie cize ak by to aj nebolo poriadne umyte proces prazenia zabije vsetky bakterie.
Pri exkurzii na ponukli asi 6 druhov kavy a 6 druhov caju na ochutnavku bezplatne .Kavu Luwak nam ponukli za 50 000 IDR co sa mi zdalo drahsie ako na SK.
Svoje produkty predavali vo svojom obchode s tym ze ceny boli riadne predrazene oproti supermarketu v ubude /asi 200perc/.
Ako sme prichadzali do Ubudu tak sme po ceste videli mnoho vyrobni nabytku a roznych vyrobkov z dreva skla  a roznych suvenirov kde sa dalo vcelku dobre nakupit len bolo treba zjednavat.
Vecer sme este skocili na trh kde sme dokupili nejake koreniny a drobnosti opat po tvrdom zjednavani lebo predavaci tam stielali europske ceny cize pani chcela napr. za nohavice 250 000 IDR a po 5 min ich dala za 60 000 ale dala by aj za menej ale saska sa za mna hanbila ze sa tolko zjednavam aj ked sama priznala ze za take ceny sa da nakupovat aj doma.
V Ubude sa da v podstate vidiet palac monkey forest zopar galerii a po okoli ist pozriet ryzove polia a nakupy.
Nas viac zaujal domaci ktory nam rozpraval ako ziju ako funguju ceremonie, preco stavaju vo svojich domoch tolko chramov a ze dedina im dala podu aby tam byvali a oni zase musia pomahat dedine /mestu/ ako respektuju krala aj ked je to republika a pod zaujmavosti ktore sa clovek dozvie iba od domacich.

Odchod z kanawy bol podla planu taxikar nas cakal na jetty cize sme sa nemuseli zhanat po odvoze hned jedna holandanka sa k nam pridala, kedze isla tym istym letom na bali ako my. Vyhlad z lietadla na komodo a okolote ostrovy ako z rozpravky videli sme aj kanawa ostrov co bol asi este krajsi ako z pevniny.

Na letisku na Bali nas uz cakal s menovkou odvoz ktory sme si dohodli pred tyzdnom za rozumnu cenu /250 000idr letisko- seminyak- ubud/ lebo vsade chceli okolo 500 000idr. V seminyaku sme mali odlozeny velky kufor kde sme si iba prehodili zopar veci a sli sme rovno do ubudu. Sofer bol velmy mily a prijemny az na to ze v indonezii asi nikto nevie jazdits autom, vsetci jazdia iba na jednom alebo na dvoch prevodovych stupnoch, rozbiehanie do kopca na dvojke je normalne aj ked ventili idu vyskocit z motora. Cestou sme sa zastavili na Padang MASAKAN/ jedlo zo sumatry/ tak sme pozvali aj sofera a za 88000idr sme sa najedli vsetci traja aj s napojmi,Co sa zdalo zadarmo oproti cenam na kanawe kde jedno jedlo stalo cca 70 000idr.
Kdze som si nainstaloval Gps navigaciu do telefonu tak sme nasli vsetko a hned.
Manzelka znovu vybrala vynikajuce ubytovanie / na trip advaisore a a booking.com/ sa da toho najst dost/ Suka’s home stay  je novy bad and breakfast ktory je v zahrade kde su 3 bungalovy vkusne zariadene v bali style cena je 250 000idr s free wifi s ranajkami ale bez bazenu /nepotrebujem sa kupat v chlorovej vode/ .
Majitelka nas privitala velmy prijemne  mila osoba motorku nam pozicia za 50000idr / na ulici chceli 60/ vybavi landry asi nie najlacnejsie ale sme bez starosti.
Ako to vyzera transport je tu asi najvecsi biznis snazili sme hned najst dopravu z ubudu do besakih a odtial do amedu a vsetci na davali cenu 700 000idr co je vela tak sme nakoniec natrafili na chlapa co dal tel c a ze nam to urobi 450 000 co sa mi zda fer cena s tym ze navsivime cestou besakich a nemusime si poziciavat motorku a ist tam sami/listok na bus osoba ubud amed stoji 150 000idr/ cize usetrime cas .

Kedze sme zvyknuty na hydinu a hlavne na kikirikanie kohuta tak nam moc neprekaza kikirikanie ktore sa rozlieha po tejto casti ubudu. Po uliciach bolo vidiet ze v ubude boli velke ceremonie vsade boli vidiet misky ktoe sa davju ako obeta pri puji. Vela obchodov pozatvaranych kazdy oslavoval. V kazdom dome su z kamenov vytesane male chramiky do kamenov a vyzera to ako keby kazdy dom bol chram.
Prvy den v ubude len take lenosenie teplo bolo riadne ale aspom sme sa isli  ajest do dewa warung /velmi dobre jedlo za rozumne ceny/ zaplatili sme 85 000 idr ale vtom bolo dva dzusi salat dve hlavne jedla dve kavy a este zakusok a viac sa do nas nevpratalo potom uz len relax.
Po prvom dni stravenom v ubude nechapem kvoli comu sem ludia chodia ale asi tobudu predrazene nakupy.
Uvidime co bude dalsie dni.

 Kedze letime  na Flores /labuan bajo/ a odtial ideme na Kanawa island, kde nie je ani ATM ani zmenarne, tak som sa snazil vybrat co najviac hotovosti takze bankomaty s oznacenim 50 000 som ani neskusal lebo ked clovek chce vybrat maximum tak to je dost velka guca penazi. Moja Visa M Bank nesklamala ovsem max vyber bol 2 500 000 IDR co je dost malo tak som musel obiehat bankomaty lebo nie kazda banka dava take sumy. BCA a Mandiri s oznacenim 100 000.- davaju na jeden vyber 2 500 000 ostatne banky s akym kolvek oznacnim 50 0000 alebo 100 000 davaju moznost vyberu max. 1250000, prip. 2000000 IDR. Visa zo zuno sklamala nevybral som z nej ani cent a to som vyskusal 7 bankomatov, preto ju neodporucam pri cestach do Azie.

Na letisku pri odlete/domestic/ iba dva security checks s tym ze vodu si mozete zobrat do lietadla taktiez velke ruksaky cize s nadvahou nie je problem.
Let na Flores (asi 80 min) prebehol bez problemov iba cakanie na nejake dokumenty pre pilota ,samozrejme meskanie do hodiny je v norme i Indonezii .
V LABUAN bajo zrovna stavaju nove letisko  cize to povodne vyzeralo klasicky azijsky mala miestnost a batozinu vydavali osobne ludia a vymienali ju za listok od batoziny.

Hned sme zobrali taxik (50 000 IDR) do mesta ktory nas doviezol rovno do officu kanawa island bungalows kde sme cakali na lod ktora nas odvezie na ostrov.

Kedze nas let aj odchod bol naplanovany tesne tak som nemal chut zjednavat a dohadovat sa aj ked som vedel ze cena taxiku bola premrstena ale nechcel som si kazit cestu zjednavanim a hadkami.

Flores vyzera ze ma pred sebou „uspesne obdobie“ vsade bolo vidiet ako sa stavia a buduje a vsetko si uz rozoberaju developery cize za par rokov to uz bude o inom teraz aspom je vidiet male obchodiky a warungy (RESTAURACIE) kaviarne a pod.

Cesta lodou trvala asi hodinu cize okolo 14 hod sme prisli na ostrov kde nas privitali, prvy dojem bol ze ostrov bol suchy /je obdobie sucha/ cize trava hneda vypalena len zopar stromov zelenych, piesok nadherny biely more modro tyrkysove bungalovy vyzerali z dialky  nadherne. Kedze sme cestu planovali dlhsie tak Saska vybrala najlepsi bungalov c3 tesne pri  mori /asi 5m / cize kazde rano som sa pozeral na nadhernu modru vodu kde sme mali asi 50m od domu jeden z najkrajsich koralov aky som kedy videl. Ubytovanie nebolo najlacnejsie /400 000 IDR/ za taky bungalov bolo dost ale zase more a prostredie to vykompenzovali.  V drevenom bungalove bola mala sprcha samozrejme s otvorenou vrchnou castou cize som pri sprchovani pozerat von co sa deje okolo. Denny limit sladkej vody na sprchovanie sme mali 50 litrov osoba co nam postacovalo slana voda bola free, wc bolo rucne splachovane tak ako v jednoduchsich wc v azii.Na terase super mala postel na lezanie s perfektnym vyhladom a jeden hammock. Postel v izbe nic moc  a jedna policka na odkladanie veci. Bungalow by chcelo opravit ale neprisli sme tam kvoli bungalowu.

Zamestnanci boli mili ale organizaciu prace mali taku indonezsku cize chaos v objednavani jedal, jedla boli aj europske a indonezske ale nicim vynimocne.

Na ostrove je iba jeden resort s restauraciou a jeden dive shop cize sluzby su v podstate basic. Pestuju si tam nejaku zeleninu a ovocie  maju tam solarne panely a snazia sa separovat odpad ale obcas sa im zadari ze vedla ich eko zahrady zapalia plastove flase a usilie prevadzkovatela rezortu  idu na zmar.

Potapanie okolo ostrova stoji 250 000 IDR co je dobre dat si refresh dive ako sme si dali aj my, podmorsky svet je tam bohaty pekne koraly okolo ostrova a kopec ryb urcite nesklamu.

Potapanie mimo ostrova je uz drahsie kedze treba ist lodou a vstup do narodneho parku na potapanie tiez nieco stoji /1200000IDR 3 ponory/ ale treba si uvedomit ze to je komodo narodny park co znamena jedno z najkrajsich potapani v indonezii/svete/.  Niektore ponory si vyzaduju fakt skusenych potapacov lebo su tam dost silne podvodne prudy a samotne ponory sa idu s negative entry co so mal moznost na vlastnej kozi a miestami prudy su take silne ze clovek sa drzi na dne skaly a iba sleduje ako ryby driftuju vo vode.

Podmorsky zivot nadherny zraloky bieloplutve,korytnacky,manty,sting ray,groupes, snapery,murays a mnoho dalsich ……treba vidiet.

So Saskou sme si dali aj take lahsie ponory kde sme mali moznost zazit aj vyhodu prudov s tym ze sme sa zanorili a nasadli sme na prud ktory nas pomaly unasal  popri nadhernom koralovom utese ktory hral vsetkymi farbami a my/ja/ som sa ani moc nehybal iba sledoval utes a prud nas pomaly unasal.

Ako to uz chodi na malom ostrove sme sa spoznali s roznymi ludmi z celeho sveta, a taktiez s ludkou zo slovenska ktora tam bola s priatelom na dovolenke uz 3 x.

Kedze vieme aky je dlhodobejsi zivot na ostrove tazky tak sme tam ostali iba 7 dni co nam postacovalo.