Keďže sa blížil Čínsky novy rok tak v Chiang mai boli všetky hotely a GH obsadene takže sme mali čo robiť aby sme niečo našli. Na prvú noc sme našli izbu za 250 bathov ale bolo to asi najhoršie v čom sme kedy spali. Na druhy deň sme našli skoro ráno voľnú izbu za 300 bathov tak sme sa tam hneď zachekovali a zaplatili 300 bathov s tým že izba ešte nebola uprataná tak nám povedali aby sme prišli za 3 hodiny čo nebol problém keďže to bolo cez cestu. Samozrejme ako to chodí po 3 hodinách s veci zmenili a izba už nestala 300 bathov ale 400 pýtam sa jej kde je na naša izba c 204 že už nie je že už mame inú s klimatizáciou (kto potrebuje klímu keď je vonku 25 st ) a že ta stoji 400. Proste kartu kde som sa ráno zachekoval zatrela bielitkom a poprepisovala . Izba bola voľná lebo pred nami sa ten človek odchekoval takže sme videli že reálne niekto z nej odchádza a skontrolovala si objednávky izieb. Proste v Thajskuj e to normálne že niečo zaplatíte vopred ale to neznamená že to dostanete.( a toto sa tu stáva národným športom )
Takže naša izba bola nakoniec pre 3 ľudí jedna dvoj lôžková posteľ a jedna 1 lôžková.
Keďže stále som sa necítil ok tak som išiel do nemocnice nech ma vyšetria. Išli sme do najväčšej nemocnici v Chiang mai Rai.
Na recepcii som povedal že chcem vidieť doktora tak sa ma opýtali že čo mi je tak som sa tam hneď zaregistroval dali mi kartičku (niečo ako karta poistenca) a poslali ma k pultu ktorý bol na druhej strane haly ..tam 3 vysmiate sestričky si zobrali papier ktorý som dostal a posadili ma a že mam čakať. Po 5 minútach ma zobrala sestrička na vstupnú prehliadku odmerala moju výšku ,váhu tela, teplotu tela tlak a pod . Zase náš posadila po 10 minútach prišla s hrbou papierov a doviedla nás k doktorovi ktorý si ma pozrel popýtal sa čo mi je počúval moje pľúca priedušky niečo sa mu nezdalo tak ma poslal na röntgen a test pľúc . Takže zase sestrička nás poslala na röntgen kde na s už čakali takže hneď som vbehol do röntgenovej kabíny, ako som vyšiel povedal zamestnanec aby som počkal chvíľku že skontroluje röntgen či je v poriadku ….samozrejme založil do röntgenu malý röntgenový list číže tam neboli cele pľúca tak sme to museli zrengenovat znovu. (asi som moc veľký na ich RTG )
Sestričky nás už čakali s tým že ešte mi urobí dychci test s tým ze mam fuknúť do trubky ktorá bola pripojená k počítaču kde keď som fukol jej vyskakovali všelijaké čiarky. Ako sme vyšli von sestrička nám oznámila že doktor tu bude až o 13 . takže som sa opýtal či sa môžme isť najesť ,odpoveď bola jasná že áno že mame prísť po 13 (doktor mal obedňajšiu prestávku ). Po obede sme asi po 10 min čakaní šli do ordinácie kde doktor povedal že všetko je ok že mi dá antibiotika a nejaké lieky proti kašľu a iné lieky (už si nepamätám)
Takže sestrička nás odviedla k okienku stým že tu mame zaplatiť 90 eur a vydali nám lieky .
Po 2 hodinách (aj s obedom ) strávených v nemocnici sme sa vydali na hotel
Potom sme ďalšie 2 ½ dna strávili v hoteli ja som sa liečil a Sasa ležala pri bazéne a čítala si knihu. Večer sme odchádzali o 23.00 z Chiang mai do BKK autobusom.
Do pai sme dorazili na obed bolo tam vcelku teplo aj keď to je v horách je to mala dedina kde je zopár ulíc ale je vidieť že je to miesto kam chodia rad aj thajsky turisti. Okolo sú samé ryžové polia (teraz bolo zimne obdobie takže nie sú zelene v júni môžu byt nádherné ) bambusové domčeky zopár vodopádov a watov čínska dedina a pod. zaujímavosti je to taká pohodová dedinka ….. každý večer tam je walking street ….ceny tovarov sú tu za rozumnú cenu a človek tu nemá pocit že ho chcú thajci obtiahnuť (česť vinimkam) . Ubytovanie som hľadal asi hodinu väčšina GH bola obsadená takže nakoniec som našiel ubytovanie za 400 bath na noc ale bolo to vcelku slušné aj keď reálna cena bola okolo 200-300 bath ale keďže bolo všade plno mohli si to dovoliť. Po okolí pai sme pobehali na motorke zopár vodopádov a wat nad mestom a taktiež most cez rieku z 2 setovej vojny. Sadli sme si na dobru kávu v Coffe in love s výhľadom na cele údolie kde bol prekrásny výhľad … na toto miesto sa chodilo fotiť mnoho thajcov z Bangkoku ktorý sem chodili na výlety …. Bolo vcelku zaujímavé si všímať rozdiely medzi miestnymi thajcami a thajcami z BKK .. thajci z BKK nastylovani moderným značkovým oblečeným všetci mali najnovšie Iphony v rukách a na krkoch mali zavesene fotoaparáty Nikon s 2 objektívmi….to mali ako povinne úbory v táboroch….k móde sa nebudem radšej vyjadrovať ale vyzerali ako šašovia a opice ….ale keď sa im to páči nech si to obliekajú …… Večerné prechádzky boli fajn aj keď bolo dosť chladno večer sa predával teplý čaj (thajci si dávali do neho lad) ktorý vám servírovali do bambusových pohárov. (nikdy by ma nenapadlo ze si v Thajsku budem kupovať horúci čaj na ulici) . Posledný deň v Pai pri vodopádoch ma oslovil jeden chalan ci sa náhodou nevolám Markoff (co je jeden kamarát čo cestuje po Ázii) hovorím že nie som ale že ho poznám. Tak nakoniec sa ukázalo že to je Dano zo slovenska ktorý cestuje s pritenkou Ľubou a idú podľa blogu ktorý si píše Markoff ma tam dosť presných informácii takže sa vedia ľahko zorientovať. Dano ma spoznal asi z 3 fotiek ktoré ma Markoff na blogu (proste taká náhoda )Večer sme si dali s nimi večeru a porozprávali sme zážitky z cestovania. Keďže som sa zdravotne necítil najlepšie nepokračovali sme do Mae Hong son ale išli sme naspäť do Chiang mai.
skoro všetky plne tak sme sa nakoniec ubytovali v Rambutri vilage za 800 bat na noc čo je dosť vysoká cena ale Sasa chcela mat komfort tak sme to zobrali .Vcelku kludne ubytovanie okna sme mali do dvora. Unavení z cesty sme šli spať ale prvé noci sme mali problémy s časovým posunom. Pomotali sme sa po kaosan road a urobili sme si výlet po rieke Chao praya .Boli sme stále trochu unavení aj kvôli časovému posunu. V bkk sme si pozreli slávny Chatuchak market ( najväčší trh na svete) pozreli sme si Lumbini park a zabehli sme aj do Chinatownu. Po 4 dňoch v Bkk nám stačilo tak sme sa vybrali na sever Thajska do Chiang Mai.